Predstavivosť a fantázia

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Stromek
Typ práce: Referát
Dátum: 19.10.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 329 slov
Počet zobrazení: 9 557
Tlačení: 583
Uložení: 615
Predstavy

Predstava je obraz niečoho, čo v danej chvíli nepôsobí na naše zmyslové orgány, zakladá sa na minulom vnímaní. Predstaviť si môžeme nielen jablko, psa, ale i vôňu parfému, bolesť či nadšenie, pohyb, prípadne i celú scénu, v ktorej môžeme hrať významnú úlohu.
Predstavivosť je psychický proces blízky vnímaniu,  avšak jestvuje medzi nimi niekoľko významných rozdielov:
· vnem vzniká v zmyslovom orgáne, kým predstava sa tvorí v mozgu
· predstavy sú neúplné, oproti vnemom menej jasné, často v nich chýba množstvo detailov
· vnem má objektívny charakter, predstava subjektívny

Mnoho predstáv si utvárame v rámci tzv. denného snenia (snenie v bdelom stave). Označujeme ním stav, keď sa nechávame unášať našimi predstavami (zamerané najmä na budúcnosť), pričom sa snažíme, aby boli čo najživšie.
V druhej polovici 20. storočia, konkrétne v roku 1966 sa konal výskum zameraný na denné snenie u mladých ľudí. Výskum viedol americký psychológ Jerome L. Singer, pričom prišiel na zaujímavé informácie:
· najčastejším predmetom denného snenia u chlapcov bol úspech, moc, sláva a zbohatnutie, naopak dievčatá snívali o rodine, deťoch a partnerstve.
· predstavami sa nechávali viac uniesť ľudia z veľkomiest, než z malých miest a dedín.
· denné snenie prebiehalo častejšie u ľudí, ktorí mali silnejšiu väzbu na matku než na otca.
· viac snívali ľudia z chudobných vrstiev, než ľudia bohatí, zo strednej vrstvy.

Rozlišujeme predstavy spontánne od navodených (vsugerovaných) vlastným úsilím. Predstavy sa navzájom líšia svojou živosťou. Živé predstavy sú podrobné, farebné, vyvolávajú v nás silné city. Existujú však i trýznivé živé predstavy (napr. spomienky na prežité utrpenie), ktoré sa naopak snažíme zahnať, zbaviť sa ich. Po použití halucinogénu môžu byť predstavy dokonca také živé, že sa líšia od vnemu už len vedomím (človek si uvedomuje, že predstavy sú klamlivé). Takéto predstavy nazývame pseudohalucinácie. Ak však človek podľahne dojmu, že sa jedná o vnem, hovoríme už o halucinácii.
Väčšina predstáv je viac či menej presnou spomienkou, poprípade kombináciou spomienok.

Dokážeme si predstaviť psa, strom, auto, pretože sme ich už v minulosti videli, vnímali = spomienka.

Ak sú avšak vznikajúce predstavy niečím novým, používame označenie fantázia. Obraz nového vedeckého vynálezu ešte pred jeho realizáciou, výtvarné umenie = fantázia.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013