Podstata psychológie

Podstata psychológie

„Psychológia má dlhú minulosť, ale krátke dejiny.“ H. Ebbinghaus

Záujem o poznanie duševných procesov, je starý ako ľudstvo samotné. Pojem psychológia sa skladá z dvoch gréckych slov:

psyché (duša) + logos (slovo, veda).

Psychológia doteraz nemá všeobecne uznávanú definíciu. Slovníky ju definujú ako spoločenskú vedu, ktorá sa zaoberá duševnými javmi. Snaží sa porozumieť chovaniu, jednaniu a prežívaniu ľudí. Študuje vnútorné prežívanie a vonkajšie správanie človeka.

Význam psychológie však nespočíva len vo vedeckom poznaní človeka, ale predovšetkým v uplatňovaní jej poznatkov v spoločenskej praxi. Medzi základné kategórie psychológie patrí správanie a prežívanie. Prežívaním sa označuje vnútorný svet človeka, prístupný len jemu. Človek si v ňom uvedomuje poznanie vonkajšieho sveta, svoj subjektívny vzťah a priebeh správania.

Správanie je interakciou živých osobností s okolitým svetom a môže ho pozorovať i iná osoba. V rámci rozvoja psychológie v 20. storočí sa venovala primeraná pozornosť aj jej štruktúre a členeniu na jednotlivé disciplíny.

Na prvom mieste teoretických základných psychologických disciplín je všeobecná psychológia, ktorá sa zaoberá najvšeobecnejšími a najzákladnejšími otázkami psychológie ako vedy. Ďalej psychopatológia (abnormálna psychológia) a ortogenetická psychológia.

Aplikovaná psychológia zahŕňa: pedagogickú, forenznú a kriminálnu psychológiu, aplikovanú sociálnu psychológiu, psychológiu práce, klinickú psychológiu, psychológiu trhu, športu, umenia,... Medzi špeciálne psychologické vedy zaraďujeme: sociálnu psychológiu, komparatívnu psychológiu, zoopsychológiu, psycholingvistiku, biologickú psychológiu a diferenciálnu (porovnávaciu) psychológiu.