Psychológia – veda o človeku a jeho psychike

Psychológia – veda o človeku a jeho psychike

Človek je zvedavý tvor, skúma, pozoruje,snaží sa porozumieť záhadám prírody, nášho živo-
ta. Nazhromaždil si veľa poznatkov, a tak vznikali vedecké disciplíny.

Vedecké disciplíny rozdeľujeme: 1, Prírodovedecké/ prírodovedné/
2, Technické
3, Spoločenské/ spoločenskovedné/

na konci 20.storočia sa vyčlenila zvláštna skupina=

4,Hoministické vedy = vedy o človeku

z latinského slova homo = človek
Hoministické vedy = zaraďujeme medzi ne:
A, Antropológia – veda o človeku, vzniku, vývine, postavení človeka
v prírode, o telesných vlastnostiach
B, Biologicko – lekárske vedy – biológia, anatómia(stavba tela),
fyziológia človeka( o životných prejavoch )
C, Psychológia

Psychológia

veda o psychike//duši
(psyché = duša, logos = slovo,veda)

starovek = duša je nehmotná podstata, nositeľka života
materializmus = psychiku považuje za vlastnosť vysokoorganizovanej hmoty ( mozgu ),
odmieta pojem duša
idealizmus = existujú dve podstaty – hmotná a duchovná ( telo – duša )

2. veda o prežívaní a správaní živých bytostí

Psychohológia sa venovala psychike zvierat – slúžilo ako model pre porozumenie ľudskej psychiky.

Prežívanie = je vnútorný svet človeka, ktorý je dostupný iba jemu samotnému pomocou
sebapozorovania ( len ja si uvedomujem, čo ma potešilo/ zarmútilo )

Prežívanie

– je jedinečné, subjektívne, neopakovateľné= to sú atribúty= vlastnosti

Základné kategórie prežívania=

1. Obsahy vedomia ( vnem, predstavy, myšlienky )

2. City

3. Snahy

Nevedomé prežívanie = človek si neuvedomuje svoje prežívanie alebo nepozná jeho príčinu
Človek prežíva minulé, prítomné i budúce.

Správanie
je odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí, sú to všetky vonkajšie, pozorovateľné prejavy, prístupné aj iným ľuďom ( úsmev = dobrá nálada )

Základné kategórie správania:

1. Konanie ( jednorázové, dlhodobá činnosť )

2. Reč

3. Výraz ( mimický, pantomimický )

Psychológia
veda o správaní a duševnej činnosti
= najnovšie práce takto definujú =

4. sústava vedeckých disciplín, ktoré sa zaoberajú psychikou

* prvý raz názov psychológia použil nemecký vedec W. Wundt v r. 1879, on má zásluhu,
že psychológia vznikla ako samostatná veda.
Psychologické disciplíny rozdeľujeme na:

Základné – najvšeobecnejšie teoretické poznatky

– Všeobecná – skúma vysvetľuje podstatu psychiky, psych. procesy, stavy, vlastnosti človeka

– Psychológia osobnosti – skúma vlastnosti človeka

– Vývinová /ontogenéza/ – skúma zákonitosti psychického vývinu od prenatálneho

obdobia až po starobu

4. Sociálna psychológia - skúma vplyv spoločnosti na utváranie psychiky človeka

5. Psychopatológia – skúma chorobné zmeny, duševné, psychické poruchy

Aplikované = skúmajú rôzne ľudské činnosti z psychologického hľadiska
aplikácia = je využívanie psychologických poznatkov v praxi

1.Pedagogická psychológia = školská –skúma vyučovanie a výchovu z psychologického
hľadiska ( riešia problémy, nové metódy )

2.Klinická (zdravotnícka ) –skúma psychiku pri ochorení, príčinu ochorenia, liečenie

3.Psychológia práce= Pracovná – skúma podmienky ovplyvňujúce pracovný výkon
(či sú povahové a psychické vlastnosti v súlade s požiadavkami na prácu).

4.Poradenská – školské, predmanželské, manželské poradne
5.Súdna –využíva psychologické poznatky v súdnej praxi

6.Psycholológia športu , dopravy, reklamy, vojenská , kozmická
7. Ergonómia – psychologická disciplína, ktorá pomáha nájsť najlepšie, najvhodnejšie rozmiestnenie/ usporiadanie ovládacích prístrojov /napr. na doske lietadla, auta/ vzhľadom na fyziologické a psychologické požiadavky človeka /ergonomická kuchyňa, stolička, školská taška/.

Špeciálne –skúmajú špecifické čiastkové psychologické problémy

a, Zoopsychológia – skúma psychiku živočíchov

b, Diferenciálna psychológia – skúma interindividuálne psychické rozdiely u ľudí
( vzhľadom na pohlavie, vek, národ., ... )

Význam psychológie:

1. Pochopiť vlastnú duševnú činnosť a ovládať ju

2. Pochopiť správanie iných, správne naň reagovať

3. Skvalitňovať medziľudské vzťahy

Psychológia – využíva rôzne Metódy

1. Sebapozorovanie = pozorovanie vlastného psychického stavu, prísne kritizovaná metóda

2. Pozorovanie = vonkajších prejavou prežívania, o výsledku sa vedie protokol napr. novorodencov

3. Experiment = podľa presne stanoveného plánu sa psychický jav vyvoláva a opakuje,
laboratórny, terénny (v škole, na pracovisku), prirodzený experiment –
skúmanie detí pri hrách, pri učení

4. Rozhovoru

5. Dotazníky – dôsledná analýza údajov

6. Životopisy – súhrn údajov