EQ - Emocionálna inteligencia

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 13.12.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 268 slov
Počet zobrazení: 9 950
Tlačení: 475
Uložení: 515
EQ - Emocionálna inteligencia
 
Úvod
„Cogito ergo sum“- Myslím, teda som. Známe tvrdenie Descartovej filozofie, podľa ktorej má úspech ten, kto život zvládne prostriedkami rozumom pochopiteľnými. City sa pritom považovali skôr za rušivé faktory.
I keď sa vysoký inteligenčný kvocient dlho považoval za najdôležitejší predpoklad vydareného pracovného i súkromného života, nebola táto myšlienka nikdy viac než len mýtom. Ako ukazuje moderná vedecká sociológia, nedajú sa všetky veľké poznatky- či už ide o Newtona, Heisenberga či Plancka- chápať ako rýdzi výsledok veľkých myšlienok. Bez motivujúcich a predvídavých pocitov by sa zrejme nikdy neuskutočnili.
Oddelenie emócií od intelektu má na Západe hlboké korene, dá sa sledovať až do antiky. V skutočnosti sa však nemôže ani historicky, ani individuálne vyvíjať žiadne myslenie, ktoré by nebolo nesené a utvárané energiou citov.
Dnes zrejme doba dozrela a konečne nastáva čas už dlho potrebnej novej orientácie. Novšie poznatky v psychológii ukazujú, že životný úspech závisí asi len z jednej pätiny na tradičných základoch analytickej, rozumovej inteligencii. Kto sa nechce orientovať v stále zložitejšej prítomnosti a budúcnosti iba svojím rozumom a akademickou inteligenciou, ale aj svojím vnútrom, a teda emocionálnou inteligenciou, ten má stále viac výhod, či už pri práci, v zamestnaní alebo v osobných vzťahoch. A preto som sa rozhodla, že vám aspoň čiastočne- keďže je to téma veľmi rozsiahla- priblížim a opíšem pojem emocionálna inteligencia.
 
1 Inteligencia
Inteligencia má značný význam nielen v teórii psychológie, ale aj v našom každodennom živote, a preto sa teší dlhodobému záujmu odborníkov i laikov. Stala sa symbolom úspechu a kvality. V modernej dobe je úspech podmienený vyšším vzdelaním, ktoré predpokladá určitú inteligenciu. Ako už vieme, bežný IQ najčastejšie predpovedá akademický výkon vyjadrený školskými známkami. Ale ak sa za kritérium životných úspechov pokladajú iné ukazovatele než školské známky, potom sa schopnosti tvoriace emocionálnu inteligenciu s IQ väčšinou rozchádzajú. Inteligenčný kvocient, logika a slovná obratnosť už neurčujú náš osud, ale stále podstatnejšie pôsobí na náš život emocionálna inteligencia EQ (Emotional Quality).
 
1.1  Čo je emocionálna inteligencia?
Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi zručnosťami a schopnosťami v určitom sociálnom prostredí.  Zahŕňa aj také kvality ako schopnosť dokázať sám seba motivovať, nestrácať nádej a nevzdávať sa napriek prekážkam, ovládať svoje pohnútky a odložiť ich uspokojenie na neskôr, ovládať svoju náladu a zabrániť úzkosti, resp. nervozite, ovplyvňovať kvalitu svojho myslenia a schopnosť vcítiť sa do situácie druhého človeka.

Zjednodušene povedané, emocionálna inteligencia je umenie dobre vychádzať so sebou samým i s ostatnými.
V dnešnom svete už racionálne, logické a analytické myslenie či technické znalosti nestačia. Úspešný je ten, ktorý okrem nich zvláda aj tzv. mäkké zručnosti („soft skills“), ako napr. viesť tím, motivovať v ňom seba i ostatných, zachovať si v krízových situáciách chladnú hlavu, vedieť prijať kritiku a mnohé ďalšie. Práve tieto mäkké zručnosti tvoria našu emocionálnu inteligenciu EQ.

1.2 Od IQ k EQ?

Hoci sa dlhú dobu v dôsledku zdôrazňovania racionálneho a logického myslenia nedbalo na hodnotu citov v našom živote, teraz sa ukazuje stále zreteľnejšie, že zložité problémy a úlohy postmoderného sveta sa nedajú v celej šírke zvládať bez emocionálnej inteligencie. V roku 1995 americký odborník v oblasti citov Daniel Goleman (obr. č. 1) upozornil, že náš prístup k inteligencii je obmedzený, pretože neberieme do úvahy schopnosti, ktoré sú rozhodujúce pre šťastie a úspech jednotlivca a harmóniu spoločnosti. Emocionálna inteligencia sa týka kompetencií, ktoré sú nezávislé na IQ, ale podstatne ovplyvňujú úspech na pracovisku, sociálne a intímne vzťahy.
Jedným zo základných rozdielov medzi IQ a EQ je ten, že EQ nemožno chápať ako merateľnú veličinu. Goleman zdôrazňuje, že niečo ako EQ test je prakticky nemožné, pretože tak zložité javy ako je empatia, láskavosť či úcta k ľuďom sa nejakou skúškou alebo testom jednoducho nedajú posúdiť. Dnes už však existujú určité postupy, ktoré môžu zachytiť čiastočné aspekty emocionálnej inteligencie aspoň kvalitatívne.

D. Goleman hovorí v súvislosti s IQ a EQ metaforicky o dvoch mozgoch. Každý z nich predstavuje iný druh myslenia, iný druh inteligencie – jeden predstavuje racionálnu, druhý emocionálnu inteligenciu. Sídlom emócií v mozgu je tzv. amygdala, ktorá riadi emocionálne reakcie. Hipokampus zase hodnotí obsah informácií. Hipokampus a amygdala sú dve odlišné miesta v mozgu (obr. č. 2). Všetko závisí od ich spojenia a spolupráce, ale práve emócie tomu všetkému šéfujú. Ak teda hovoríme o zvyšovaní EQ, hovoríme o zlepšovaní toku informácií medzi logickým a emocionálnym myslením. K dosiahnutiu čo najlepšieho výsledku v živote je teda ideálne využívať oba typy inteligencie. Nezávisle na všetkých populárno- vedeckých módnych prúdoch by sa mohlo spojenie „ IQ + EQ“- inteligencia rozumu a srdca- stať sľubným vzorcom šťastia a úspechu. Lebo pre fungovanie osobnosti potrebujeme nielen rozumové schopnosti (rozhodovanie na základe logiky), ale aj také schopnosti, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (bleskové a nepresné rozhodnutie, ktoré v danej chvíli považujeme za správne).

2 Svet emócií

Žiadny psychický jav nie je asi tak živelne spojený s naším prežívaním ako emocionálnosť. Napríklad v Meyersovom náučnom slovníku je definovaná ako „hnutie mysle“ a „duševné pohnutie“. Tieto charakteristiky vychádzajú zo slovného základu latinského slova emotum, ktoré znamená pohnutý, rozrušený.

2.1 Päť schopností EQ
Podľa D. Golemana sa emocionálny kvocient jedinca skladá zo siedmych kvalít alebo schopností: uvedomenie si seba, sebamotivácia, vytrvalosť, kontrola impulzov, regulácia nálad, empatia, nádej alebo optimizmus.
Aby podporil svoj pojem emocionálnej inteligencie, syntetizoval výskumy psychológov pracujúcich v rôznych oblastiach praxe. Základný model emocionálnej inteligencie ako prví navrhli P. Salovey (obr. č. 3) a J. D. Mayer (obr. č. 4) v roku 1993. Zdôraznili päť širších typov schopností, ktoré sú pre emocionálnu inteligenciu centrálne a ktoré sú vzájomne prepojené a navzájom sa ovplyvňujú:

1)  poznanie vlastných emócií
2)  kontrola vlastných emócií
3)  poznanie emócií druhých
4)  sebamotivácia
5)  zvládanie sociálnych vzťahov
 
2.1.1 Poznanie vlastných emócií- sebauvedomenie
Poznanie vlastných citov je základným kameňom emocionálnej inteligencie a pochopenia vlastnej osobnosti. Je to schopnosť presne sa orientovať vo svojom vnútri, poznať svoje možnosti, schopnosti a hlavne pocity. Kto totiž nepozná ani nechápe svoje vlastné city, ten je nimi (napr. pri zlosti či strachu) vydaný na milosť a nemilosť. Rozvinuté vnímanie seba samého umožňuje predovšetkým porozumenie pozadia citových vzorcov reakcií, čo je neodmysliteľným predpokladom sebakontroly. Kto dokáže počúvať tento „vnútorný hlas“, ten má na svojej strane pri všetkých dôležitých životných rozhodnutiach vynikajúceho radcu. Či už si vyberáme štúdium, zamestnanie alebo človeka, ktorému dôverujeme alebo ktorého milujeme, potrebujeme intuitívny citový dôvtip, získaný v priebehu života pomocou citového sebavnímania, pretože rozum je v týchto oblastiach slepý. Ľudia, ktorí si uvedomujú a poznajú vlastné emócie, sú  nezávislí, duševne zdraví a zastávajú skôr pozitívny  postoj k životu.
 
2.1.2 Kontrola vlastných emócií- sebaovládanie
Poznať sám seba a predovšetkým vlastný citový  život vytvára základ pre sebaovládanie. Kto ovláda svoje city, ten je podľa nových záverov psychologického výskumu zvláštnym spôsobom inteligentný: múdre ovládanie citov je totiž pre životný úspech, zdravie a spokojnosť omnoho dôležitejšie ako rozumová inteligencia. Zachádzanie s citmi, naše sebaovládanie, je však „práca na celý deň“, pretože množstvo vecí, ktoré robíme vo svojom voľnom čase riadia našu náladu: „Všetko, od čítania románov, sledovania televízie až po ostatné činnosti a priateľov, pre ktorých sa rozhodneme, sa dá chápať ako snaha zlepšiť si náladu,“ hovorí odborník na emócie D. Goleman.
Každý z nás by sa mal naučiť zaobchádzať s vlastnými  citmi, aby sa dokázal ubrániť pred pocitom strachu a  aby sa rýchlo zregeneroval po negatívnych pocitoch. Len ten, kto sa naučí všímať a vnímať emocionálne signály a akceptovať ich, dokáže  zvládať svoje emócie a okamžité impulzy. Pohotovejšie zvládanie našich citových výbuchov je jednou zo známok našej emočnej vyspelosti. Každý výsledok, ktorý vo svojom živote zažívame - nech už je úspešný, alebo neúspešný, je výsledkom našej reakcie na udalosť. Ak sa nám nepáčia výsledky, ktoré v živote dosahujeme, mali by sme jednoducho zmeniť naše reakcie na udalosti vo svojom živote, tak aby sme dosahovali výsledky, ktoré chceme. Sebaovládanie nie je nič iné, ako naše reakcie, ktoré si každý deň vo svojom živote vyberáme.

2.1.3 Poznanie emócií druhých- empatia

Empatia je schopnosť pochopiť druhého ako seba samého, vcítiť sa do jeho kože, vidieť jeho očami, počúvať bez predsudkov, vedieť sa vcítiť do jeho postavenia, vedieť odhadnúť jeho potreby, nesúdiť ho.  Schopnosť vcítiť sa do emócií druhého človeka si však vyžaduje najprv akceptovanie a nepotláčanie vlastných citov. Naozajstná empatia predpokladá, že rozumieme samému sebe a vyznáme sa vo svojich vlastných pocitoch. Pretože ten, kto má strach z vlastných citov, nedokáže zachytiť a pochopiť ani emocionálne signály iných ľudí. Kľúčom k pochopeniu citov druhého človeka je aj schopnosť rozumieť neverbálnym  prejavom: výrazu tváre, gestám, tónu hlasu a podobne. Súcitenie alebo schopnosť vcítiť sa do emócií druhého človeka tvorí základ tzv. „znalcov ľudí“.

2.1.4  Sebamotivácia
Každý z nás by mal byť usilovný a vytrvalý, mal by vedieť zotrvať pri jednej úlohe. Nikdy by sme nemali zúfať a strácať odvahu, ak sa nám niečo nepodarí.
Len vysoké IQ z nás neurobí výborných študentov alebo nositeľov Nobelovej ceny. Skutočný výkon si vyžaduje výdrž, radosť z učenia, sebaistotu a schopnosť  nedbať na porážky.  Musíme sa neustále snažiť na sebe pracovať.
A najmä, základom je mať cieľ. Sebamotivácia predstavuje práve vnútorné zainteresovanie sa práci pre dosiahnutie tohto cieľa. Je ideálne, ak vieme pretaviť slovo musím (vonkajšia motivácia, to, čo po nás chce okolie, nadriadení, rodičia, autorita) do slova chcem (vnútorná motivácia, sebamotivácia), pretože ak niečo skutočne chceme a nielen musíme, máme imanentný záujem na cieli a prácu konáme s väčšou ľahkosťou a za menšieho energetického výdaja. Musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť, lebo naše ciele majú mimoriadny význam pre našu motiváciu. A správna motivácia je naším najväčším pomocníkom na ceste k cieľu.
 
2.1.5  Zvládanie sociálnych vzťahov
Sociálna kompetencia je dôležitým aspektom emocionálnej inteligencie. Tým rozumieme schopnosť dorozumievať sa s ostatnými, nadväzovať a udržiavať s nimi vzťahy. Schopnosť komunikácie a sociálnej kompetencie v poslednej dobe získali na význame najmä vo svete práce a zamestnania. Sociálna kompetencia sa stáva stále dôležitejšia, a to ako schopnosť rozumieť ľuďom a správne sa k nim správať. Predstavuje obratnosť v spoločenskom styku, schopnosť prejaviť svoje názory a požiadavky, nadchnúť ostatných pre nejaký cieľ, hľadať zlatú strednú cestu medzi svojimi potrebami a požiadavkami iných. Schopnosť vychádzať s druhými závisí aj od schopnosti budovať a pestovať vzťahy, rozpoznať a riešiť konflikty. Ak chceme vytvárať zdravé osobné či pracovné vzťahy, mali by sme ich vybudovať na najpevnejšom základe, a to na dôvere. Kto vie zachádzať s citmi druhých, ten sa rýchlo a inteligentne orientuje i v spoločnosti, a tiež môže motivovať aj druhých.
 
2.2 Rozvíjanie EQ
Dlhodobé vývojové a sociálno- psychologické štúdie dokazujú, že životný úspech, či už v súkromí, alebo v zamestnaní, závisí asi len z 20% na rozumovej, logickej inteligencii IQ. Značný zostatok (až 80%!) musí zvládnuť tak dlho podceňovaná spoločenská alebo citová inteligencia EQ. A preto je veľmi dôležité, aby sme sa snažili zdokonaľovať svoju emocionálnu inteligenciu. Je tvárna, schopná vývinu a premeny. Nie je vrodená, nadobúda sa výchovou, tréningom a učíme sa ju používať počas celého nášho života, kedy úroveň EQ prirodzene stúpa. Kedykoľvek máme šancu sa v nej začať zdokonaľovať a stať sa jej majstrami. Tí, ktorí ju dokázali naplno rozvinúť, sú úspešnejší, spokojnejší a vyrovnanejší. Zvyšovaním svojej emocionálnej inteligencie získame väčšiu sebadôveru, pocit šťastia a odvahu vybrať si vo svojom živote smer, po ktorom túžime. Jej rozvíjaním si jednoducho zlepšujeme kvalitu svojho vlastného života. Cieľom je, aby sme svoju emocionálnu inteligenciu využívali čo najlepšie. Vytvoríme si tak príjemnejšie miesto pre náš život.
 
2.3 Šťastie: najdokonalejší z pocitov?
Šťastie sa v ľudskom živote považuje za najdrahocennejší majetok. Usilovať sa o šťastie je výslovne zakotvené ako ľudské právo. Ako ale človek nájde svoje životné šťastie- na rozdiel od prechodných pocitov šťastia- to je už iná otázka. Napriek všetkým sugestívnym zvodom a zmäteniam citov, spôsobenými reklamou a konzumne zameraným duchom doby, sociálno- psychologické výskumy jasne ukazujú, že šťastie sa nedá kúpiť. Že samotné peniaze skutočne nikoho neučinia šťastným, dokladá americký hospodársky časopis Forbes. Podľa neho sa bohatí nepovažujú za nijak šťastnejších ako priemerní občania. Hmotné výhody síce môžu krátkodobo vyvolať pocity šťastia- výhra v lotérii rovnako ako kúpa pekných šiat ako náplasť na žiaľ- avšak podstatne neprispievajú k naozajstnej spokojnosti, k šťastiu ako k základnému životnému pocitu. Americkí psychológovia sa snažili nájsť odpoveď na otázku, či vôbec existujú ľudia, ktorí sú skutočne šťastní a spokojní so svojím životom, a ak áno, čím sa líšia od ostatných. Prebrali všetky podklady, ktoré boli k dispozícii a došli k tomuto záveru: trvalo šťastní sú tí, ktorí sa pozerajú na svet optimisticky, sú vyrovnaní a sebavedomí a  dokážu otvorene a priateľsky jednať s ostatnými ľuďmi. 

Šťastní ľudia sa vyznačujú štyrmi rysmi:
-  majú o sebe veľmi dobrú mienku, kladný prístup k vlastnej osobe
-  veria, že majú život vo vlastných rukách
-  sú optimisti
-  sú extrovertní a majú sociálnu orientáciu
 
Väčšina ľudí sa však zameriava skôr na hromadenie peňazí, ako na budovanie zdravých medziľudských vzťahov. Ale práve budovanie medziľudských vzťahov má oveľa väčší vplyv na naše šťastie ako peniaze. Pravé šťastie je ako svedomie, neoklameme ho. Nemôžeme si ho ani vynútiť, a nikto na svete nám ho nemôže darovať. Môže plynúť len a jedine z nás, z našej duše; jediný kľúč k nemu máme schovaný v sebe. Vážme si sami seba, majme dobré vzťahy s ostatnými, nezabudnime sa usmievať, pretože o našom šťastí rozhodujeme predovšetkým my sami.    
 
Záver
Svet citov je pre naše bytie dôležitejší, než si doteraz uvedomuje ešte veľa ľudí. Práve postmoderná doba vo svojej zložitosti objavila význam emocionálnej inteligencie a silu citov. Zdá sa, že sa už nepovažuje za rušivú a neprofesionálnu, ale naopak za veľmi potrebnú pre úspešný a šťastný život. Význam citov zdôrazňuje napríklad aj antropológ Robert Solomon: „Tvrdím, že sú to city- a iba na povrchu náš rozum- ktoré dávajú životu zmysel a opodstatňujú bytie.“

Vzhľadom k výsledkom moderného skúmania emócií bude budúcnosť čoskoro určená heslom „Cítim, teda som!“ Majme odvahu používať svoje city a snažme sa pripočítať srdce k rozumovej inteligencii, lebo iba to je kľúč k pohode tela i duše. Berme na vedomie, že potreba duševnej pohody je práve tak prirodzená ako naša potreba potravy či istoty. S týmto vedomím sa preto musí každý, kto chce byť emocionálne inteligentný, naučiť umeniu láskyplného a priateľského spolužitia s ostatnými. Lebo v našom najhlbšom vnútri duše sme bytosti emocionálne závislé na ostatných, a to aj vo chvíľach našej najväčšej osamelosti. Dúfam, že vás moja práca zaujala, motivovala a dúfam, že ste získali nový pohľad na svoje city, emócie, ktoré v žiadnom prípade nesmieme podceňovať. Sú predsa nástrojom k nášmu úspechu a k nášmu šťastiu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.034 s.
Zavrieť reklamu