Inteligencia - druhy

Inteligencia - druhy
 
ÚVOD
Mojou úlohou bolo vybrať si ľubovoľnú maturitnú tému a spracovať ju. Keďže sa v budúcnosti chcem venovať psychológii, rozhodla som sa spracovať maturitú tému psychológie. Zo všetkých tém som si vybrala pre mňa najzaujímavejšiu tému a myslím, že by mi poznatky z tohto projektu mohli byť v budúcnosti užitočné.
 
1. Definícia inteligencie
V prvých dekádach 20. storočia sa po vzniku Binetových a Wechslerových testov v Európe aj v USA prudko rozvíjalo meranie inteligencie. Teoretické diskusie boli ešte len v začiatkoch. Na túto situáciu ako prvý zareagoval v roku 1923 americký historik psychológie Edwin G. Boring slávnym výrokom ,že inteligencia je to, čo merajú inteligenčné testy. Priekopníci v meraní inteligencie (Binet, Stern,Terman) ju väčšinou chápali ako individuálnu úroveň a kvalitu myšlienkových operácií, ktorá sa najvýraznejšie prejavuje pri riešení abstraktných teoretických úloh.V niektorých klasických defíníciách zahrňuje pojem inteligencia taktiež schopnosť učiť sa zo skúseností  a prispôsobiť sa novému prostrediu. Iní definujú inteligenciu ako súbor rozumových schopností či ako rovnováhu adaptačných procesov.
 
2. Implicitné teórie inteligencie
Inteligencia sa vo všeobecnoti nedá definovať, ale pokúšali sa o to viacerí psychológovia v priebehu 20.storočia. Na určenie širšieho významu sa organizovali rôzne výskumy tzv. implicitnej teórie inteligencie. Obsahom implicitných teórií sú ľudké názory a prevedčenia o význame rôznych psychologických termínov. Tieto teórie pomáhajú vniesť do zložitého sveta medziľudských vzťahov určitý zmysel a poriadok. Americký psychológ Robert J . Sternberg urobil v roku 1981 s tímom spolupracovníkov rozsiahly výskum.
Z jeho výsledku vyplynulo, že laici pripisujú inteligentým ľuďom 3 široké kategórie schopností:
1.)  Praktická schopnosť riešiť problémy - jej súčasťou je logické a presné myslenie.Schopnosť nachádzať súvislosti medzi myšlienkami a vidieť každý problém z rôznych hladísk.
2.)  Verbálna schopnosť - patrí sem pohotové vyjadrovanie ,bohatá slovná zásoba, schopnosť čítať s hlbokým porozumením.
3.)  Sociálna kompetencia - jej podstatou je tolerantné akceptovanie druhých ľudí. Schopnosť pripúšťať svoje vlastné omyly a záujem o dianie vo svete.
Experti sa s laikmi zhodovali vo verbálnej inteligencii a schopnosti riešiť problémy. Nesúhlasili so začlenením sociálnej kompetencie. Tú zamenili na praktickú inteligenciu.
Neskôr  sa viacerí psychológovia pokúsili replikovať Sternbergove výskumy a zistili, že mladí ľudia považujú za hlavnú zložku inteligencie sociálnu kompetenciu, ktorej súčasťou je strarostlivosť o zovňajšok, spoločenskosť, praktické uvažovanie či dodržiavanie spoločenských noriem.
 
3. Explicitné teórie inteligencie
V posledných dekádach sa stretávame aj s pojmom explicitnej teórie inteligencie, čo sú teórie odborníkov. Jediný spor, ktorý sa týkal ich výskumov bolo, či je inteligencia jediná vlastnosť alebo súbor viacerých schopností. Doteraz sa v tejto téme nezhodli, ale predpokladá sa kompromisný záver. Ten spočíva v tom, že inteligentným prejavom prispieva tiež aj niekoľko vedľajších okrajových schopností.
 
4. Meranie inteligencie
Meranie inteligencie je prepojené s osobnosťou anglického učenca Francisa Galtona, ktorý bol bratrancom Charlesa Darwina.

1.) Psychofyzické testy  -  Zakladateľom bol Galton. Zameral sa na štúdium individuálnych rozdielov v schopnostiach.Bol presvedčeným zástancom dedičnosti inteligencie.Zistil ,že inteligentní muži majú výnimočných príbuzných.
Predpokladal, že z generácie na generáciu sa prenáša aj určitý typ nadania. Lepšie prostredie na vývin vzdelanie alebo lepšie príležitosti nebral do úvahy. Práve týmto sa táto teória nestala dôvernou a vo všeobecnosti nemá objektívne základy. Galton si taktiež myslel, že najbystrejší jedinci majú vynikajúce senzorické schopnosti. Vytvoril špecifické testy na zisťovanie úrovne kognitívnych schopností. Na ich základe sa zistilo, že psychofyzické testy nepredpovedajú a neurčujú inteligenciu.

2.) Binetove testy - Za základnú inteligenciu považoval dobrý úsudok, chápanie, zdôvodňovanie. Jeho úlohou bolo vytvoriť, čo najfektívnejšie metódy výchovy a výuky mentálne retardovaných detí.Na podporu svojho prístupu uviedol prípad Heleny Kellerovej,ktorá dokázala aj napriek tomu ,že je hluchá a slepá napísať množstvo kníh a dosiahla vysokoškolské vzdelanie.Dokázala ,že rozdiel medzi mentálnym a chronologickým vekom je pomerne nepresný. Podľa jeho teórie mentálne oneskorené desaťročné dieťa zaostávajúce o rok je menej oneskorené ako trojročné s tým istým vekovým rozdielom.

3.) Inteligenčný kvocient IQ - V roku 1912 Stern navrhol presnejšie meranie kognitívneho vývoja a to IQ. Je to podiel mentálneho a chronologického veku. Neskôr sa podla teórie Lewisa Termana začal násobiť 100-kou. Tieto testy sa čoskoro začali používať v revidovaných verziách v USA. Počas prvej svetovej vojny aj po nej sa meranie inteligencie neobyčajne rozšírilo.
Vznikali rôzne testy k vyšetrovaniu rôznych skupín či jednotlivcov pre zdravých či psychicky poškodených jedincov, pre osoby so senzorickými handicapmi atd.
Normálne IQ testy su nastavené nasledovne :

- normálna kategória - zahrňuje IQ od 90 do 110
- vyššia kategória - zahrňuje IQ od 110 do 120
- ešte vyššia kategória - zahrňuje IQ od 120 do 130
- kategória blízko k testovej genialite - zahrňuje IQ od 130 do 140
- kategória géniov - zahrňuje IQ nad 140

 
Najvyššie IQ v histórii vo výške 220 mal podľa odhadov taliansky maliar, sochár, vedec a vynálezca Leonardo da Vinci.Najinteligentnejší živý človek je kórejčan Kim Ung-yong s iq 210.
 
5. Od sociálnej k morálnej inteligencii
Doterajšie výskumy inteligencie boli orientované takmer výlučne na všeobecnú (teoretickú) alebo psychometrickú inteligenciu, najčastejšie vyjadrovanú pojmom IQ. Požiadavky praxe koncom 19. storočia viedli ku konštrukcii inteligenčných testov, ktoré vyžadovali schopnosť riešiť abstraktné problémy. Avšak už na počiatku 20. storočia upozornil E. L. Thorndike, že okrem abstraktnej inteligencie je žiadúce venovať pozornosť aj sociálnej a mechanickej inteligencii. Mechanická inteligencia sa neskôr zmenila na praktickú inteligenciu. V súčasnosti je k dispozícii najviac poznatkov o praktickej a sociálnej inteligencii. K nim sa priraďuje aj emociálna a morálna inteligencia, ktoré však ešte len čakajú na detailnejšie odôvodnenie svojej existencie.

5.1. Sociálna inteligencia
Podľa pôvodnej definície E. L. Thorndikea sociálna inteligencia znamená schopnosť porozumieť a riadiť mužov i ženy, chlapcov i dievčatá, konať rozumne v ľudských vzťahoch. Obe hlavné zložky – porozumenie a schopnosť konať v súlade so sociálnymi požiadavkami sa stali nosnými východiskami ďalších teoretických koncepcií. Medzi takého patria napr. pokusy o operačnú definíciu sociálnej inteligencie ako schopnosť poradiť si z ľuďmi. Medzi ďalšie charakteristiky a konštrukty, ktoré boli v 50. rokoch zahrnuté pod sociálnu inteligenciu patria empatia, sociálna citlivosť, vcítenie, osobnostní percepcia, interpersonálne súdy, decetrizmus (ako protipól egocentrizmu)
Sociálna inteligencia je podmienená základnými sociálnymi schopnosťami. Sú to základy, ktoré vytvárajú globálnu sociálnu kompetenciu. Tieto základné schopnosti môžu mať tri formy:

• schopnosť odovzdávania podnetov (expresivita),
• schopnosť prijímania podnetov (senzitivita),
• schopnosť v regulovaní alebo riadení komunikačného procesu.

Tieto schopnosti operujú vo verbálnej i neverbálnej forme.

5.2. Praktická inteligencia
Praktickú inteligenciu vymedzujeme ako schopnosť jednotlivca riešiť „zle“ definované problémy každodenného života, pre ktoré nie sú jednoznačné riešenia. Praktický prístup zameriava pozornosť na schopnosť jednotlivca konať v súlade s externým svetom sociálnych štruktúr a úspešne riešiť problémy podľa aktuálnych požiadaviek, zvládať prekážky, nadväzovať a udržiavať sociálne vzťahy a väzby, presne interpretovať zámery iných pod. Dôležitou súčasťou praktickej inteligencie sú skryté poznatky.
 
5.3. Emociálna inteligencia
Emocionálna inteligencia vyplýva z plnenia požiadaviek vyplývajúcich zo siedmich problémových okruhov: uvedomenie seba, motivácia seba, vytrvalosť, kontrola impulzov, regulácia nálad, empatia, nádej alebo optimizmus. Päť širších typov schopností, ktoré sú pre emocionálnu inteligenciu dôležité sú:

- Poznanie vlastných emócií. Sebauvedomenie, vedomé rozpoznanie citu v okamžiku jeho vzniku, je jedným zo základných kameňov emocionálnej inteligencie, pretože pokiaľ si nie sme schopní uvedomiť naše skutočné pocity, sme voči nim bezbranný,
- Zvládnutie emócií. Narábať so svojimi citmi tak, aby zodpovedali situácii predstavuje schopnosť, ktorá má základ v rozvinutom sebauvedomení
- Schopnosť motivovať sám seba. Pokiaľ by nastal prípad, že by sme nezapojili do nášho snaženia emócie, neboli by sme schopní dlhodobo sa sústrediť a nastala by strata motivácie. Základom úspechu je tiež emočné sebaovládanie – odkladanie odmeny alebo uspokojenia a tiež potlačovanie unáhlenosti a zbrklosti.
- Vnímavosť k emóciám iných ľudí, táto sa s rastúcou emocionálnou inteligenciou prehlbuje, empatickí ľudia sú dokonalejšie naladený na prejavy toho, čo druhí chcú či potrebujú.
- Umenie medziľudských vzťahov.

5.4. Morálna inteligencia
Morálna inteligencia zahŕňa schopnosť morálne sa správať i morálne uvažovať. Morálne správanie vyžaduje analýzu, porozumenie a empatiu. Morálne konanie často uspokojuje našu potrebu sebaúcty a zároveň tak dávame najavo, že nim záleží na ostatných.
 
6. Najinteligentnejší ľudia
Najinteligentnejší človek na zemi je  Kim Ung-Yong.Narodil sa v marci 1962 v Kórei.Je zaznamenaný v Guinnessovej knihe rekordov ako človek s najvyšším IQ, čo bolo v jeho prípade 210. Už krátko po narodení disponoval viacerími neuveriteľnými intelektuálnymi schopnosťami.Začal rozprávať ,keď mal štyri mesiace a plynulo rozprával v šiestich mesiacoch. V dvoch rokoch bol schopný čítať kórejsky, japonsky ,anglicky aj nemecky.Mesiac mu trvá ,kým sa naučí cudzí jazyk.V piatich rokoch riešil zložité počty problémov v japonskej televízii.V ranom detstve začal písať poéziu a bol úžasný maliar.Keď mal osem bol pozvaný do NASA a neskôr sám pracoval na niektorých projektoch z NASA.Jeho rodičia boli profesori. Medzi najinteligentnejších ľudí súčasnosti väčšinou patria matematici ,šachisti,či spisovateľka.Za najinteligentnejšieho človeka všetkých čias sa považuje Leonardo da Vinci
 
7.  Združenie inteligentov
Celosvetovo združuje asi 100-tisíc ľudí z viac než 100 krajín vrátane Slovenskej a Českej republiky. Členom sa môže stať len ten, kto v teste inteligencie dosiahne IQ nad 130, kam patria len asi dve percentá populácie.
Mensa International - toto medzinárodné nezárobkové združenie nadpriemerne inteligentných ľudí bez rozdielu rasy a vyznania bolo založené pred 60 rokmi - 1. októbra 1946. Funkciou Mensa je podľa jej stanov predovšetkým "vytváranie stimulujúceho intelektuálneho a spoločenského prostredia pre svojich členov, umožňovanie ich dobrovoľnej samorealizácie a podpora vzájomných kontaktov." Mensa v ČR vznikla po rozpade federácie z Mensa Československo, ktorá bola založená v roku 1989. Najväčšiu členskú základňu má Mensa v USA a Veľkej Británie, Mensa v Českej republike patrí už dlhší čas medzi desať najsilnejších. Najmladším členom Mensa na svete je od februára 2005 Brit Mikhail Ali. Členom združenia sa stal, keď mal tri roky a šesť týždňov. V teste dosiahol IQ 137.
 
8. Diéta na inteligenciu
Dlhých dvadsať rokov od chvíle, keď bola fenylketonúria prvýkrát opísaná. Nízkofenylalanínová diéta bola zavedená ako účinná liečba brániaca ťažkej mentálnej retardácii. Odvtedy sa o presnej podobe diéty stále vedú odborné diskusie a pacienti aj lekári sa neprestávajú zaujímať o to, aký je presne vzťah medzi fenylketonúriou, diétou a inteligenciou chorého človeka.
Už v počiatkoch zavádzania tejto liečby bolo zrejmé, že diéta u dieťaťa by sa mala začať čo najskôr a že deti, u ktorých sa to podarí do tretieho týždňa veku, majú významne vyššie IQ ako ich menej šťastní vrstovníci. Preto sa začali zaujímať nielen o to, kedy diétu u detí začať, ale aj ako dlho v nej pokračovať a predovšetkým, aké vysoké hladiny fenylalanínu v krvi sú ešte „neškodné“.

Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia väčšina kliník v USA predpokladala, že nízkofenylalanínovú diétu je možné ukončiť medzi tretím a desiatym rokom života. Postupne sa však začali hromadiť informácie o tom, ako hladiny fenylalanínu v krvi dokážu ovplyvniť inteligenciu detí a ich školské výsledky, a tak v roku 1982 viac než dve tretiny amerických kliník odporúčali pokračovanie v diéte. Dnes sa väčšina lekárov domnieva, že aj v dospelosti môžu vysoké hladiny fenylalanínu v krvi alebo ešte presnejšie v mozgu ovplyvňovať také dôležité schopnosti, ako je schopnosť sústredenia, udržania pozornosti, pracovná pamäť, schopnosť potlačiť impulzívne konanie alebo schopnosť plánovania a strategického myslenia.