Úvod do štúdia psychológie

Úvod do štúdia psychológie

Predmet a úlohy psychológie
Psychológia- vznikla 19. Storočia, je mladou vednou disciplínou. Môžeme sa s ňou stretnúť už v stredoveku pri filozofoch: Platón, Sokrates, Aristoteles. Skúmali dušu a zaoberali sa s ňou. Pre psychológiu je najdôležitejšie chápenie duše, lebo duša ovplyvňuje psychiku človeka. Pojem psychológia sa skladá z dvoch gréckych slov: psyché(duša), logos(veda). Všeobecne sa charakterizuje ako veda o duši. Psychológia je veda o psychike/duši a jej vonkajších prejavoch, o duševnom živote človeka. Predmet psychológie: štúdium psychickej regulácie a integrácie prežívania a správania. Psychická regulácia- zvýrazňuje aktivitu organizmu. Integrácia- predstavuje jednotu osobnosti a následne zabezpečuje jej celistvosť. V psychike sa teda rozlišujú dve stránky: prežívanie a správanie. Prežívanie- predstavuje vnútorný svet človeka, ktorý je pomocou sebapozorovania dostupný iba jemu samému, a tak dochádza k uvedomovaniu si vlastného duševného života (myšlienky, spomienky, pocity). Správanie- predstavuje súhrn všetkých vonkajších pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú tým prístupné aj iným ľudom. Rozlišujeme tri kategórie správania: 1. Konanie (úkon, činnosť)
2. Reč (nadávky)
3. Výraz (mimika, pantomimika).
 
Systém psychologických vied
Psychologické vedy rozdeľujeme do dvoch základných skupín:
1.Základné psychologické vedy: Všeobecná psychológia- skúma základné teoretické otázky psychológie a podáva celkový obraz o človeku (poznávacie procesy, dynamika citového života). Vývinová psychológia- zaoberá sa vývinom osobnosti človeka, sleduje zmeny vo vývine človeka. Sociálna psychológia- zaoberá sa skúmaním a popisom sociálnych skupín a spoločných inštitúcii, skúma faktory začleňovania ľudí do týchto skupín či inštitúcii a pozoruje ich medziľudské vzťahy. Psychológia osobnosti- zameriava sa na jednotlivca, na individuálne rozdiely v psychike a v správaní ľudí. Psychopatologia- skúma faktory vzniku a rozvoja psychických porúch a chorôb, snaží sa aj hľadať spôsoby ich liečby. 2.Aplikované psychologické disciplíny: Pedagogická psychológia- skúma otázky výchovnej praxe z psychologického hľadiska, zaoberá sa vyučovaním a výchovou v školách, rodinách... Klinická psychológia- okrem diagnostiky duševných chorôb a ťažkostí sa snaží aj o psychoterapeutickú starostlivosť o chorých. Poradenská psychológia- poradenstvo v rôznych oblastiach (výchova, rodičovstvo, školstvo). Súdna psychológia- skúma psychológiu páchateľov rôznej trestnej činností a vypracováva psychologické posudky pre potreby súdov. Okrem týchto druhov aplikovanej psychológie poznáme aj konkrétnejšie druhy psychológie: psychológia práce, športu, umenia, zdravia, reklamy, policajná psychológia, kozmická psychológia.
 
Vývin psychologického myslenia
Psychológia sa vyvíjala ako súčasť filozofie až do polovice 19.storočia, kedy bola etablovaná ako samostatná vedecká disciplína. Rozdelenie etáp: 1.Predvedecké obdobie psychológie, 2.Obdobie vedeckého rozvoja, 3.Súčasnosť.
 
Predvedecké obdobie psychológie
Antická filozofia: Socrates: ,,Viem, že nič neviem“ a ,,Poznaj seba samého“. Výrazne ovplyvnil metodológiu filozofie zavedením: Introspekcie- pozorovanie seba samého, Extrospekcia- pozorovanie iných ľudí. Platón: Ľudskú dušu považuje za nesmrteľnú, je to niečo, čo telo oživuje, čo ním pohybuje. Ľudská duša má podľa neho tri vrstvy: najvyšší rozum (sídli v hlave), vznetlivá duša- emócie (sídli v srdci), žiadostivá duša- pudy (sídlia v pečeni). Aristoteles: Najvýznamnejší prínos pre rozvoj psychológie a formovanie psychologických názorov v antickej filozofii. Peri Psyché (O duši). Človek- jednota tela (hmoty, látky) a duše (jedinečného tvaru). Aristoteles je považovaný za predchodcu vedeckej psychológie. Hippokrates: Grécky lekár- vytvoril prvú ucelenú typológiu povahy (podľa temperamentu) človeka. Rozoznával štyri základné typy ľudskej povahy: Sangvinik- (sanguis- krv),Cholerik- (cholé- žlč), Melancholik- (melancholé- čierna žlč), Flegmatik- (flegma- hlien). Stredovek: Tomáš Akvinský: biskup, teológ, filozof. Poukazuje na nesmrteľnosť ľudskej duše, za podstatu duše považuje vôľu- voľbu medzi motívmi. Hlavným zmyslom ľudského života je podľa neho poznanie Boha. René Descrates (Dekárt): ,,Gogito ergo sum!“ - ,,Myslím, teda som!“ človeka považuje za duálnu bytosť, ktorú tvorí substancia mysliaca- duša a substancia telesná (priestorová)- telo. Zaviedol do metologie vedy experiment, zaviedol pojem vedomie a reflex. John Locke (Lok): ,,Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch!“. Človek- nepopísaná tabuľa- tabuľa rasa, ktorá sa postupne zapisuje skúsenosťami. Novovek: Ernst Heinrich Weber, Gustav Theodor Techner: zakladatelia psychofyziky, ktorou začína nástup vedeckej psychológie. Skúmali vzťah medzi veľkosťou podnetu a príslušného pocitu.

Obdobie vedeckého rozvoja
Wilhelm Wundt: lekár, fyziológ, psychológ, zakladateľ experimentálnej psychológie. 1879- založil prvý Psychologický inštitút na univerzite v Lipsku- čo je považované za dátum oficiálneho vzniku vedeckej psychológie. Venoval sa poznávaniu základných prvkov duševného diania- pocitom, vnemom, reči, emóciám. Tvarová psychológia (gestaltizmus): Gestalt (z nemčiny)- útvar, tvar. Psychologický pud, ktorý vzniká v Nemecku na konci 19.storočia. Zakladateľ je Max Wertheimer. Podstatou tvarovej psychológie je tvrdenie, že duševný život má celostný charakter. (Celok a jeho časti sa navzájom podmieňujú, ale vždy tak, že celok dominuje nad časťami). Hlbinná psychológia: a)Freudova psychoanalýza, b)Adlerová individuálna psychológia, c)Jungová analytická psychológia. Hlbinná psychológia- interpretuje duševný život človeka, ako výraz jeho nevedomých respektíve podvedomých procesov. Sigmund Freud: zakladateľ psychoanalýzy, bol viedenský lekár, psychiater, jeho zásadným prínosom do teórie psychológie je jej obohatenie o využívanie fenoménu nevedomia. Ústredné činitele riadiace život človeka podľa Freuda sú: 1.libido- energia sexuálneho pudu, 2.Thanatos- pud smrti. Freudova štruktúra osobnosti: 1.ID, 2.EGO, 3.SUPEREGO. Alfréd Adler: viedenský lekár, psychiater, žiak Freuda, zakladateľ individuálnej psychológie. Teóriu dvoch pudov nahradil túžbou po moci (najsilnejšia hybná sila ľudského konania), pocitom menejcennosti a spoločenským citom (spôsobilosť- očami iného vidieť, ušami počuť, srdcom iného cítiť). Človek nemá osobitné vrodené vlastnosti- danosti, ale pod vplyvom spoločnosti je bytosťou aktívnou, sledujúcou svoj cieľ. Carl Gustav Jung: švajčiarsky psychiater a psychológ, žiak Freuda, zakladateľ analytickej psychológie. Kolektívne nevedomie (duchovné dedičstvo človeka- súhrn všetkej ľudskej pamäte). Jungova psychologická typológia: Podľa vzťahu jedinca k okoliu- najmä k ľudom k sebe samému: a)introvert, b)extrovert. Behaviorizmus- jeden z najrozšírenejších psychologických smerov, behavior (z angličtiny) správanie. Predmetom skúmania je najmä správanie organizmu (človeka i zvieraťa)- pretože len správanie je prístupné objektívnemu skúmaniu. Správanie človeka je považované za súhrn reakcii na určité podnety- stimuly. Reakcie organizmu sú bezprostredne určované podnetom a preto je úlohou psychológie určiť vzťahy a správne väzby medzi podnetmi a reakciami. J.B.Watson: Americký psychológ, zakladateľ behaviorizmu, preceňoval rolu výchovy a neuznával vrodené psychické dispozície.
 
Súčasnosť
V súčasnosti existuje v psychológii päť hlavných pudov:
1.Hlbinná psychológia- patrí sem: klasická psychoanalýza, analytická psychológia a individuálna psychológia,
2.Neobehaviorizmus,
3.Kognitívna psychológia,
4.Humanistická psychológia,
5.Transpersonálna psychológia.
 
Význam psychológie v praxi
Psychológia má prispievať k formovaniu človeka v rámci určitého spoločenského usporiadania (človek je tvor spoločenský, majú naňho vplyv iní ľudia). Psychológia sa podieľa pri výchove a vzdelávaní (rešpektovanie poznatkov o zákonitostiach vývinu psychiky, poznatky o pamäti, mechanizmoch zapamätávania, učenia, riešenie pedagogických problémov). Psychológia pomáha pri odkrývaní rezerv a zvyšovaní produktivity práce zdokonaľovaní ľudskej činnosti (vhodné motivovanie, postihy, vytváranie optimálnych pracovných skupín, vytváranie optimálnych pracovných podmienok...). Psychológia pomáha pri riadení a vedení ľudí. Vychádza zo zákonitostiach správania človeka skupinovej dynamiky. Zasahuje do oblasti komunikácie a kooperácie. Psychológia zasahuje do starostlivosti o zdravie ľudí (psychoterapia, rehabilitácia, psychologická analýzy chorých). Psychológia spolupracuje pri realizácii sociálno- politických programov- poradenstvo: školské, pre voľbu povolania, predmanželské- klinická psychológia.