Základné pravidlá slušného správania

Pozdrav
Je zvykom, že sa prvý pozdraví muž žene, mladší staršiemu, podriadený nadriadenému.Mladé dievča alebo mladšia žena však prvá pozdraví starého muža. Žena sa obvykle nezdraví prvá svojmu predstavenému rovnakého veku alebo mladšiemu. Na verejnosti sa má nadriadený pracovník spolupracovníčke pozdraviť vždy prvý. Pozdravíme sa aj vtedy, kedˇ vstúpime do čakárne u lekára, do železničného vozňa a pod.

Ak príde žena do spoločnosti, ktorá už sedí za stolom, pozdraví sa najprv ženám, potom mužom. Kedˇ je prítomný jej manžel, pozdraví sa mu až poslednému. Muž, ktorý prichádza do takejto spoločnosti, ukloní sa svojej manželke - ak sedí za stolom - až vtedy, ked sa už pozdravil všetkým prítomným ženám, potom sa pozdraví mužom. V reštaurácii, ked už nie sú volné stoly a musíme si k niekomu prisadnúť, najprv sa pozdravíme a požiadame o dovolenie prisadnút si (Dobrý deň, Dovolíte, aby sme si prisadli ? Dobrý deň. Prepácte, máte tu voľné 2 miesta ? Môžeme si prisadnúť?), Kedˇ niekto odchádza od spoločného stola, je povinný pozdraviť sa. Ako pozdrav stačí ľahké kývnutie hlavou. V lóži divadla alebo koncertnej siene pozdravíme sa svojim susedom skôr, než si sadneme. Ked´ sa osoba, s ktorou ideme po ulici, pozdraví niekomu nám neznámemu, máme sa tiež pozdraviť.

Podávanie rúk
Lˇudia si podávajú ruky pri predstavovaní, pri stretnutí, pri potykaní, pri gratulácii alebo pri vyslovení sústrasti. Ruku podáva vždy najprv žena mužovi, starší mladšiemu, nadriadený podriadenému. Ked´ sa viac ľudí stretne alebo lúči, môže sa stať, že si podávajú ruky krížom. Vyzerá to nepekne. Najprv si,majú podať ruky ženy a len potom muži.

U mužov zásadne platí pravidlo, že rukavicu na podávanej ruke majú budˇ obaja, alebo obaja si ju stiahnu. Ak žena podáva ruku mužovi, nemusí stiahnuť rukavice. Muž však podáva žene ruku bez rukavice. Pri pozdrave a podaní ruky môže zostať žena sedieť, muž má vstať. Ženy medzi sebou zachovávajú pri podaní ruky tieto pravidlá: staršia žena ostáva sedieť, mladšia vstane. Ženy, ktoré sú približne v rovnakom veku, nevstávajú. Muž nesmie nikdy prijať podanú ruku ženy sediačky, Ked´ si muži podávajú ruky, majú vždy vstať (nemusia vstať len vtedy, ked´ sú v najužšom priateľskom kruhu).

Predstavenie
Zamestnanec, ktorý nastupuje na nové miesto, má sa predstaviť svojim spolupracovníkom. Nového pracovníka obvykle predstaví niektorý vedúci pracovník alebo spolupracovník.

Hostiteľka alebo hostiteľ zoznamujú navzájom svojich hostí. Ked´ sa prichádzajúci hostia stretnú v predsieni, nezoznamujú sa sami, ale čakajú, až to urobí hostiteľ v izbe.

Ak ideme s niekým po ulici, stretneme známeho a začneme sa s ním zhovárať, nie je povinnosťou hend´ predstavovať nášho spoločníka. Ten má ostať trochu stranou, Len ked´ rozhovor trvá dlhšie ako 1-2 minúty, zapojme ho do rozhovoru q predstavme ho. Stáva sa, že sa chceme vyhnúť takémuto predstaveniu. Potom požiadame spoločníka, aby šiel pomaly d´alej, že ho dobehneme, Ak je naším spoločníkom žena, nesluší sa nechať ju osamote.

Práve tak ako pri pozdrave, aj pri predstavovaní sú zaužívané základné pravidlá:
Predstavuje sa vždy muž žene, mladší staršiemu, podriadený nadriadenému. Len mladšia žena sa môže predstaviť alebo môže byť predstavená starému mužovi alebo vysokopostavenej osobe. Prvého predstavujeme vždy toho, kto je v rodinnom pomere s osobou, ktorá dvoch neznámych zoznamuje, napr. ak manžel zoznamuje svoju manželku hoci aj s mladšou ženou, uvedie najprv meno svojej manželky. Pri predstavovaní často dobre nepočujeme meno predstavovaného. Mnohí ľudia sa domnievajú, že je neslušné spýtať sa na meno ešte raz, napríklad slovami:"Prepáčte, nepočul som dobre vaše meno". Podľa pravidiel slušnosti je to prípustné.

Žena sa nikdy nepredstavuje mužovi sama, povinnosťou muža je hneď sa predstaviť. Ak ženu sprevádza muž, nemá sa jej iný muž predstaviť skôr, ako sa zoznámi s jej spoločníkom. Predstavovaný nikdy nepodäva prvý ruku. Vždy čaká, až sprostredkovateľ povie jeho meno a osoba, ktorej je predstavovaný, mu podá ruku. Pre podávanie ruky pri predstavovaní platia všetky zásady o podávaní ruky. Osoba, ktorej je niekto predstavovaný, alebo ktorej sa niekto sám predstavuje, odpovie okrem svojho mena s1ovami:"Teší ma", alebo "Som veľmi rád, že vás poznávam" atď. V nijakom prípade však nepovie tieto formulky ten, kto je predstavovaný, ani muž žene. Pri predstavovaní nie je bezpodmienečne potrebné podať ruku. Stačí, keď sa muž mierne ukloní a žena kývne hlavou.

Stolovanie
Na stole môžu byť naraz tri príbory (sprava doľava v takom poradí, ako sa servírujú jedlá a príbor na múčniky vodorovne pred tanierom); ak bude viac chodov ako tri, treba doplniť príbor neskôr. Napravo pred tanier sa postavia do polkruhu poháre v tomto poradí sprava: pohár na vodu, pohár na šampanské, pohá na červené víno, pohár na biele víno, kalíštek na aperitív. Nalavo od taniera položíme misky na šalát alebo kompót. Pod misky treba vždy dať tanierik, na ktorý položíme lyžicku.

Ochladzovať polievku, napr. fúkať do nej, miešať ju lyžicou, je nepekné. Veľmi nepríjemný zlozvyk je chlípať polievku z lyžice. Nožom sa snažíme krájať čo najmenej. Ked´ ešte mienime v jedle pokračovať, položíme príbor do taniera tak, ako sme ho držali v ruke (nôž napravo, vidličku nalavo); ked´ dojeme, položíme príbory rovnobežne vedľa seba, aby rukoväte smerovali doprava. Každý slušný človek je zavretými ústami a pri jedení nemľaská.
Chlieb a pečivo nekrájame ani z neho neodhrýzame, ale odlomujeme si z neho kúsky, ktoré si potom dávame rukou do úst. Hydinu jeme vidličkou a nožom. Pri rodinnom stole a v užších spoločnostiach je prípustné brať väcšie kosti do ru-ky, ale vždy len do jednej a koncami prstov. Na slávnostných hostinách alebo recepciách to však nerobíme. Kostičky kladieme vidličkou z úst na kraj taniera alebo na osobitný tanier.

Nápoje nalievajú muži ženám, a to vždy z pravej strany. Požiadajú pritom o súhlas:"Dovolíte, prosím? Môžem vám, prosím, naliať?" Z práve otvorenej flaše nalejú si trochu do pohárika (aby sa prípadné kúsky zátky nedostali hosťom) a ked´ už majú ostatní poháre plné, dolejú si doplna aj sebe. Súčasťou hostiny sú krátke pozdravné prejavy s pohárom v ruke, tzv. prípitky alebo zdravice. Pri prípitku sa dívame na oslávenca. Ked´ si s niekým štrngneme, dívame sa mu pritom do očí. Pri prípitkoch si nemusíme vždy štrngnút, ved´ nepobežíme s pohárom v ruke na druhý koniec stola. Ak si chceme pripiť s niekým na vzdialenejšom konci, pozdvihneme pohár smerom k nemu a mierne sa ukloníme. Štrngnú si len najbližšie sediaci hostia.
Zdravica sa prednáša obyčajne po podaní pečienky. Ten, kto prednáša zdravicu, vstane. Hostia stíchnu a tí, čo jedia, ihned´ položia príbor potichu na tanier a prestanú jesť. Po skončení zdravice chytí rečník pohár a ide k oslávencovi, aby si s ním štrngol. Patrí sa, aby mu oslávenec vyšiel niekoľko krokov ( 1-3) v ústrety.

Ak odznie prípitok váženejšieho hosťa na mladšieho člena spoločnosti, je povinnosťou mladšieho po prípitku odobrať sa k miestu rečníka a štrngnúťt si s ním.

Pri jedení nikdy nefajčíme. Pri spoločnom stole sa smie fajčit až vtedy, ked´ už všetci dojedli, aj vtedy si však vyžiadame súhlas našich susedov (sú miesta, kde sa vôbec nefajčí, napr. v prvotriednych jedálnach, na exkluzívnych plesoch a báloch).

V divadle
Ak ide do divadla muž so ženou, vstupuje prvý muž, ktorý podáva biletárke lístky za oboch. Na miesta si sadneme niekoľko minút pred začiatkom predstavenia. Pri vchádzaní do radu sedadiel požiadame sediacich o uvoľnenie priechodu (Dovoľte, prosím). Do radu sedadiel vstupuje muž vždy prvý. Do radu vstupujeme tak, aby sme boli k sediacim obrátení tvárou. Ďalekohľad slúži len na to, aby sme sa dívali na hercov. Je neslušné obzerať sa d´alekohľadom po obecenstve. Na koncerty sa d´alekohľad nenosí. Na koncertoch si musíme dať záležať, aby sme tlieskali len vtedy, ked´ je koniec celej skladby. Niektoré skladby pozostavajú z viacerých častí, tzv. viet, medzi ktorými je malá pauza. Nie je to však koniec skladby, preto sa netlieska. Ak skladbu nepoznáme, vyčkajme radšej, kým nezačnú tlieskať iní.
V kaviarni a v reštaurácii.

Do kaviarne, reštaurácie alebo zábavného podniku vstupuje muž vždy prvý a len za ním žena. Mužovou povinnosťou je hladať voľné miesto. Ak sa mu to nepodarí hned´, nemá chodiť hore-dolu po miestnosti, ale má požiadať o pomoc čašníka. Ak muž príde do reštaurácie alebo kaviarne sám, neprisadne si k žene sediacej osamote.

Muž podá žene jedálny lístok, aby si mohla prvá vybrať jedlo. Od čašníka však objednáva jedlá pre oboch muž. V niektorých prepychových reštauráciach hosťom predkladajú účty. V takýchto podnikoch nepovieme čašníkovi, že chceme platiť, ale žiadame si úceť, ktorý nám prinesú na tácni. Peniaze položíme na tácňu pod účet. Čašník odíde s účtom a s peniazmi k pokladnici a zvyšok nám vráti.

Ďalšie pravidlá:
-Pri nastupovaní do dopravných prostriedkov dávame prednosť ženám a starším, takisto pred dverami (okrem reštaurácií a divadla ).
-Na návštevu neprichádzame s horiacou cigaretou, nefajčí sa ani na návšteve u chorého, na cintoríne, s cigaretou netancujeme.
-Dar sa sluší hned´ vybaliť. Je urážkou ponechať balík bez povšimnutia alebo odložiť ho stranou. Ked´ žena dostane kvety, postará sa hned´ o to, aby sa dostali do vázy.
-Keď odovzdávame kyticu, držíme ju v ľavej ruke, aby pravá ruka bola voľná na podanie.
-Na začiatku telefonického rozhovoru máme hned' povedať svoje meno, prípade aj názov pracoviska. Platí zásada, že trvanie telefónneho rozhovoru  určuje osoba, ktorá volala; ale aj volaný má niekedy právo rozhovor ukončiť slušne, s príslušným odôvodnením. Keď telefonicky volá muž ženu , vyčka kým ukončí rozhovor žena. Telefonicky blahoželať môžeme len svojim najlepším priateľom a známym. To isté platí, keď sa informujeme o zdravotnom stave chorého člena rodiny. Veľmi nevhodné je telefonicky prejavovať sústrasť.