Prameň Kjambaki

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 710 slov
Počet zobrazení: 886
Tlačení: 89
Uložení: 105
Prameň Kjambaki (Rozprávka)
Korytnačka a pes mali deti v rovnakom veku, každý po šesť. No korytnačkini synovia a dcéry boli zdravší a mocnejší než deti psa. Korytnačka totiž poznala v lese miesto, kde rástli chutné a šťavnaté plody. No pes mal len zriedkakedy dačo pod zub.

Jedného dňa prekvapil chudý psí syn jednu z korytnačkiných dcér pri jedení.

„Aké nádherné plody!" čudoval sa.

„Chceš z nich ochutnať?" spýtala sa korytnačka a ochotne sa s ním rozdelila o obed. Malý pes však odjedol len trošku a zvyšok odniesol svojej mame. Tá sa tiež čudovala, okúsila ovocie a hneď bežala ku korytnačke.

„Dobrý deň!"

„Dobrý deň, milý pes."

„Odkiaľ máte to vynikajúce ovocie?"

„Ovocie? Aha, ovocie. Ach, to ... to rastie ďaleko odtiaľto."

„Milá korytnačka, vieš, aké sú moje deti slabé a chudé. Rád prejdem aj cez sedem lesov, len keby som im mohol priniesť čosi také dobré. Prosím ťa, povedz mi, kde rastú. Vezmi ma so sebou, keď zase pôjdeš po ovocie."

,A čo keď ho potom nebude dosť ani pre moje deti?' pomyslela si korytnačka. No navonok mu priateľsky odvetila:

„Ak chceš, poď so mnou. Vyrazíme ráno, ešte pred svitaním."

„Áno, rád s tebou pôjdem," potešil sa pes. A už o polnoci stál pred korytnačkinými dverami.

„Pes, čo tu chceš už teraz?" zamrmlala korytnačka.

„Prepáč." Pes odišiel domov a čakal na ranné zore.

Ale korytnačka naňho nečakala. Práve naopak. Odišla do lesa o hodinu skôr. Nazbierala ovocie, vrátila sa domov a opäť si ľahla do postele. A psovi, ktorý ju pri brieždení prišiel budiť, len odvrkla: „Inokedy. Dnes som chorá, a tak nemôžem vyjsť von, môj milý."

Zopakovalo sa to dvakrát, trikrát.

Pes už strácal trpezlivosť a žiadal: „Veď si mi to sľúbila. Teda poď a ukáž mi miesto, kde rastú tie krásne plody!"

A tak korytnačka voľky-nevoľky musela ísť.

„Nesmieš však zabrechať, keď čosi v lese buchne. Ináč nás chytí leopard, ktorý je pánom ovocného sadu."

„Nie, nie, nebudem brechať," uisťoval ju pes.

Spočiatku šlo všetko dobre. Zbierali plody, ktoré ležali na zemi. Sem-tam spadol niektorý z nich zo stromu na korytnačkin chrbát a urobil ticho: bum. Ináč nič.

Keď však boli v najlepšom, plesol zrazu psovi na hlavu jeden plod, pes sa preľakol a zabrechal.

„Stoj, zlodej! Kto kradne moje plody?" zrúkol leopard.

Pes rýchlo utekal preč.

Ale korytnačka, ktorá mala pomalšie nohy, sa zaryla do kopy lístia pod stromom. Leopard ju nezazrel. Vtom však začvirikal akýsi vtáčik:



„Nenájdeš ju nikdy, nikdy,

sedí v lístí - tidli, tidli. "



Vtom leopard hrabol labou do suchého lístia, vylovil z neho korytnačku a strčil ju do vreca.

Lenže korytnačka sa len tak ľahko nevzdávala a poznala kadejaké ľsti.

„Aké pekné nové vrece," začala hneď tárať. „Ja by som ho na tvojom mieste nepošpinila ufúľanou korytnačkou. Keby som ja bola leopard ..."

„Naozaj, je ho škoda pre teba." A leopard vopchal korytnačku do starého deravého vreca.

Tá si nepriala nič iné. Zatiaľ čo leopard uháňal do svojej dediny, vyklzla dierou z vreca, spadla do mäkkej trávy a - putovala domov.

„Pozrite, koho som chytil!" zvolal leopard všetky zvieratá. No keď otvoril vrece, nikto v ňom nebol.

Nazlostený leopard sa vybral naspäť, aby dolapil korytnačku. Netrvalo dlho a korytnačka sa opäť objavila pod stromom aj so psom, aby pohľadali potravu pre svoje mláďatá. Leopard ju chytil, no už sa nedal okabátiť. Vopchal korytnačku do pevného nového vreca a odnášal si ju domov, pretože si z nej chcel urobiť dobrú polievku. Veľkoryso pozval na hostinu všetky zvieratá z dediny. Zapálili oheň a bežali s krčahmi k prameňu Kjambaki, aby doniesli vodu.

Úbohá korytnačka! Pes rozmýšľal, ako by jej mohol pomôcť. Utekal domov. Na krk si zavesil malé zvončeky, s ktorými sa hrávali jeho deti. Ponáhľal sa naspäť k prameňu, kde sa skryl v hustom kroví.

Keď zvieratá začali napĺňať svoje krčahy vodou, zatriasol sa. Najprv len slabo, no potom stále silnejšie a silnejšie. Pri každom pohybe mu zvončeky zvonili: bimbim bimbambambambum bambum...

Zvieratá sa preľakli, nádoby s vodou pustili na zem a kričali: „Prameň Kjambaki je začarovaný!" A s hrôzou utekali preč.

Pes ich však prenasledoval až po dedinu a potom ešte ďalej.

Potom sa vrátil, vyslobodil korytnačku z vreca a odviedol ju bezpečne domov.

Od tej chvíle sa stali s korytnačkou najlepšími priateľmi a ona sa s ním podelila o všetko, čo mala.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017