Doktor Hrôzostrach

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: Dievča mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 113 slov
Počet zobrazení: 1 010
Tlačení: 103
Uložení: 113
Doktor Hrôzostrach (Rozprávka)
Doktor Hrôzostrach a jeho asistent Skočprines dlho tajne pracovali na hrôzostrašnom vynáleze. Hrôzostrach bol vedec s dušou diabla, nesmierne učený, ale aj nesmierne zlý. Svoju múdrosť dal do služieb strašného zločinu.

- Uvidíš, Skočprines, atómová superraketa, ktorú dokončujeme, bude prekvapením storočia.

- O tom nepochybujem, pán doktor. Už si viem predstaviť, ako sa zatvária ľudia, keď ňou zodvihneme šikmú vežu v Pise a odnesieme ju na Mont Blanc.

- Šikmá veža? - zavrčal Hrôzostrach. - Mont Blanc? Ale, Skočprines, odkiaľ berieš také hlúposti?

- Pravdu povediac, pán doktor, keď sme plánovali...

- Plánovali sme, veľactený pán Skočprines? My sme plánovali? A ty si čo vlastne naplánoval? Ty si čo objavil? Papier od čokolády? Dáždnik bez rúčky? Teplú vodu?

- Prepáčte, pán doktor Hrôzostrach, opravujem sa, - vzdychol Skočprines a zatváril sa skromnučko, - keď ste vy a len vy kreslili plán superrakety, vidí sa mi, že ste spomínali šikmú vežu a najvyšší vrch v Alpách...

- Veľmi dobre sa pamätám, hej. Ale tebe som to hovoril z opatrnosti, milý a vážený Skočprines.
Poznám tvoju obyčaj tárať dve na tri s pekárskym pomocníkom, s mliekárovým poslíčkom, s vrátnikom, so švagrinou vrátnikovho bratanca...

- Tú nepoznám! Prisahám, pán doktor, že švagrinú vrátnikovho bratanca vôbec nepoznám, a sľubujem, že sa nikdy ani nepokúsim zoznámiť sa s ňou.

- V poriadku, nehovorme teda o nej. Premilý a sprostohlúpy Skočprines, chcel som tým iba povedať, že som ti nedôveroval a zalepil som ti oči rozprávkou o šikmej veži, aby som pred tebou ukryl svoj skutočný plán, ktorý mal zostať utajený pred celým svetom.

- Dokedy, ak sa smiem spýtať?

- Dovčera, prezvedavý Skočprines. No dnes už sa ho smieš dozvedieť. O niekoľko hodín bude všetko pripravené. Odcestujeme ešte dnes večer.

- Odcestujeme? Ako?

- Na palube našej vlastnej atómovej superrakety, prirodzene.

- Ktorým smerom, ak to nie je tajomstvo?

- Smerom do vesmíru, môj otáznikový Skočprines.

- Do vesmíru!

- Presnejšie, na Mesiac.

- Na Mesiac!

- Vidím, že prechádzaš od otáznikov k výkričníkom. Nuž ti teda bez meškania vyjavím svoj plán, hľa, tu je. Svojou superraketou pohnem Mesiacom, odpútam ho z jeho obežnej dráhy a odnesiem ho niekam do vesmíru.

- Fantastické!

- A odtiaľ zhora, drahý Skočprines, budeme vyjednávať s pozemšťanmi.

- Skvelé!

- Chcete nazad Mesiac? No dobre, vyvážte ho zlatom, odkúpte si ho od nového majiteľa, profesora doktora Hrôzostracha.

- Jedinečné!

- Vyvážiť zlatom, rozumieš, Skočprines? Zlatom!

- Ultraextraúžasné!

- Pochopil si konečne?

- Pochopil, pán profesor. Je to najgeniálnejšia myšlienka dvadsiateho storočia.

- Myslím, že zároveň aj najzlomyseľnejšia. Rozhodol som sa vstúpiť do dejín ako najhorší človek všetkých čias. A teraz, Skočprines, do práce...

O niekoľko hodín bola atómová superraketa pripravená na štart. Trochu sa ponášala na zdvihák, aký používajú automobilisti pri opravovaní defektu. Ibaže bola trošku väčšia. Mala kabínu s dvoma sedadlami. Do nich sa v pravej chvíli, ktorú určil doktor Hrôzostrach za začiatok svojho diabolského plánu, usadili obaja, vedec i jeho chvejúci sa asistent.

- Seď pokojne, Skočprines!

- Á-á-áno... p-p-pán... do-do-doktor...

- A nejachci!

- N-n-nie, pa-pán do-do-doktor...

- Prehltni túto pilulku, budeš pokojnejší.

- Ďakujem, už som úplne pokojný.

- Výborne! Teraz počítaj odzadu, Skočprines...

- Mínus päť... mínus šesť... mínus sedem...

- Povedal som odzadu. Skočprines! Odzadu!

- Jaj, pravda, prepáčte, prosím. Mínus päť... mínus štyri... mínus tri... mínus jeden...

- Štart!





Zakončenie prvé

Toho večera Mesiac nevyšiel. Ľudia si spočiatku mysleli, že ho zakrýva nejaký oblak. Lenže obloha bola čistá, noc hviezdnatá. Mesiaca nebolo a nebolo.

Nakoniec ho vypátrali astronómovia. Bol maličký a strašne ďaleko, kdesi pri súhvezdí Škorpióna.

- No toto! Kam to zaliezol?! A ako to urobil?

V tej chvíli sa zo všetkých rádií na svete ozval hlas doktora Hrôzostracha.

- Pozor, pozor! Hovorí k vám Hrôzostrach. Hrôzostrach volá Zem. Ako ste už iste zbadali, zmocnil som sa Mesiaca. Ak ho chcete späť, musíte mi ho vyvážiť zlatom. Na vašu odpoveď čakám dvadsaťštyri hodín. Ak nepristúpite na moje podmienky, vyhodím Mesiac do povetria a už ho nikdy neuvidíte. Rozumeli ste ma? Nikdy viac! Pozor, pozor! Hovorí Hrôzostrach...

A diabolský učenec to pre istotu zopakoval dva razy. Pre vedca ako on bolo hračkou vstúpiť naraz do vysielania všetkých rozhlasových a televíznych staníc.

Na Zemi sa však pre túto stratu nik neznepokojoval. Sovietsky zväz, Spojené štáty, Taliansko,
Francúzsko, Čína, Japonsko a mnoho, premnoho iných krajín rýchlo vy strelilo do vesmíru množstvo umelých mesiacov, jeden žiarivejší ako druhý. Na Zemi bolo zrazu až priveľa svetla a ľudia frflali, že nemôžu spať.

Doktor Hrôzostrach si mohol starý Mesiac strčiť za klobúk a od zlosti si obhrýzať nechty.





Zakončenie druhé

Mesiac zmizol. Ľudia sa vyľakali a znepokojili.

- Ako budeme snívať pri mesiačiku, keď ho niet? - pýtali sa rojkovia.

- Ja som chodil spať pri mesačnom svetle, aby som ušetril za elektrický prúd, a teraz si budem musieť rozsvietiť lampu, - horekoval akýsi lakomec.

„Vráťte nám Mesiac!" písali noviny.

Jeden podvodník chodil po domoch a tvrdil, že ho poverili zbierať zlato na kúpu Mesiaca. Mnoho dôverčivých ľudí mu dalo prstene, náušnice, náhrdelníky a retiazky. Podvodník nazbieral niekoľko dekagramov zlata a ušiel do Venezuely. Odvtedy o ňom nikto nepočul.

Na šťastie pre ľudstvo žil v tom čase istý vedec, o nič menej inteligentný ako doktor Hrôzostrach. Volal sa Magnetikus. Nikomu nepovedal ani slovo, za niekoľko hodín vyrobil atómový supermagnet, ktorým pritiahol Mesiac na jeho starú obežnú dráhu okolo Zeme. Darmo doktor Hrôzostrach skúšal silu svojej atómovej superrakety, proti Magnetikusovmu magnetu bola všetka námaha zbytočná. Hrôzostrach sa od zlosti presťahoval na Jupiter.

Ľudia sa nikdy nedozvedeli, ako sa Mesiac dostal nazad, a nikoho to nestálo ani halier. Magnetikus sa nestaral o slávu a svoje tajomstvo neprezradil. Práve vtedy pracoval na inom, veľmi dôležitom objave: chcel vynájsť gombíky, ktoré by sa nikdy neodtrhli. A týmto vynálezom, ako je známe, aj vošiel do dejín.





Zakončenie tretie

Keď profesor Hrôzostrach zvolal „Štart!", ozval sa zvuk, ktorý si susedia pomýlili s hučaním sirény. O niekoľko sekúnd sa už vynálezca so svojím asistentom nachádzali v blízkosti Mesiaca. Pristáli v malom kráteri a zapli atómovú superraketu na plné obrátky.

- Znamenité, pán doktor, - nadchýnal sa Skočprines a mädlil si ruky. - Fantastické!

- Ticho! - nervózne skríkol Hrôzostrach.

- Ticho! - zopakoval ešte raz, hoci Skočprines ani nemukol.

Keď doktor Hrôzostrach po tretí raz skríkol „Ticho!", aj Skočprines pochopil, že čosi nie je v poriadku. Obrovská superraketa nadarmo napínala všetky sily. Mesiac sa nepohol ani o milimeter. Tu musím povedať, že doktor Hrôzostrach, inak veľmi učený a vzdelaný, bol trošku slabý v počtoch. Pri rátaní si poplietol tony s metrickými centami a vyrobil raketu, ktorá bola schopná zodvihnúť desaťkrát menší a ľahší Mesiac, než aký je v skutočnosti. Doktor Hrôzostrach zúrivo zreval, nasadol do rakety a zmizol vo vesmíre. Chudák Skočprines zostal sedieť na mesačnom kráteri a nemal pri sebe ani pohár vody, ba ani len jediný cukrík, ktorým by si bol zahnal strach.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#rozprávka o vesmíre #rozpravka o doktorovi #Prečo je vo vesmíre tichho? #rozprávka #jakubko čitateľský denník #Raketou na mesiac

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015