O začarovanej triede

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: Dievča mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 984 slov
Počet zobrazení: 1 712
Tlačení: 130
Uložení: 163
O začarovanej triede (Rozprávka)
Nebola to makovička plná maku, ani hrášku plný hrnček na sporáku, neboli to zrnká piesku na Sahare, ani štyri hrste mandlí v koláči. Bola to len jedna štvrtá trieda a v nej prečudesní žiaci - štvrtáci.

Teda pravdu vraviac - najprv tí štvrtáci neboli nijako zvláštni, iba mali trocha hlasnejšie hrdielka ako iné triedy a nôžky trocha neposednejšie a ručičky o mak makatý kazisvetovejšie. Prosto -bola to taká neposedná trieda. Od začiatku školského roka neprešli ani dva mesiace, a v tejto štvrtej triede vymenilo sa už päť učiteľov. Po troch dňoch vyučovania ochorel prvý na vykričané hlasivky. Druhý dostal po týždni zápal obidvoch uší následkom zvýšenej hlučnosti v pracovnom prostredí. Tretí tiež po pár dňoch zaľahol v nemocnici so slabším otrasom nervovej siete v celom tele a štvrtý ležal na očnej klinike, lebo preplakal dni aj noci nad nezbednou štvrtou triedou a zapálilo sa mu všetko, čo nejako súviselo s očami, teda aj okuliare.

Piaty učiteľ tu učil iba niekoľko dní. Práve rozmýšľal, na čo on ochorie, keď sa stala tá zvláštna, povedal by som až rozprávková vec. Zapríčinil ju vlastne sám učiteľ a nemožno si to vysvetliť inakšie, iba tým, že milostivé nebesá videli jeho školské nešťastie a chceli mu nejako pomôcť.

Stalo sa to v jeden celkom obyčajný deň, prvú hodinu po veľkej prestávke. Učiteľ vošiel do štvrtej triedy - a v tej chvíli mu všetky nervy načisto zuhoľnateli. Žiactvo totiž nesedelo v laviciach, ale behalo po okenných rámoch, chodilo po rukách, húpalo sa na štátnom lustri a niekoľko kusov sa práve šplhalo na druhú sťahovaciu tabuľu.

Ako som už povedal, učiteľ ostal ako skamenený treťohorný uhoľ a pred očami sa mu urobila tma. Žiactvo veselo poskákalo do lavíc a vtedy učiteľ otvoril ústa a z posledných síl zvolal:

- Bodaj by ste k laviciam prirástli a do roka a do dňa od nich neodrástli, vy tridsiati previnilci!

Vtedy sa stal zázrak nad zázraky, o akom doteraz nepočuli ani najlepší učitelia národov. Dievčence aj chlapci, dokopy tridsať štvrtákov, prirástli k dreveným laviciam a nech robili, čo robili, nemohli sa odtrhnúť za ten živý svet.

Učiteľ najprv myslel, že štvrtáci vymysleli novú zábavku, a preto keď zavelil „vztyk" a všetci povstali čudne skrčení spolu s lavicami, nesmierne sa rozhorčil a zapísal všetkých do triednej knihy. Potom vyzval žiactvo, aby každý predložil žiacku knižku na zapísanie karhajúcej poznámky. Nuž povstali štvrtáci a po dvoch kráčali k stolíku s lavicami na odvrátenej strane.

Vtedy už učiteľ zbadal, že je zle. Zľakol sa, utekal do riaditeľne. Prišiel riaditeľ aj celý učiteľský zbor a o hodinu zasadlo narýchlo zvolané rodičovské združenie. Všetci ruky zalamujú, za hlavy sa chytajú, naľakaných a revúcich štvrtákov nasilu ťahajú von z lavíc - ale všetko darmo, lebo lavice a žiaci jedno sú.

- Nedovolíme poraniť naše poslušné a dobré dietky! - povedal jeden rodič, keď učitelia navrhli, že oddelia žiakov od lavíc operáciou na plastickej chirurgii. Všetci rodičia, samozrejme, súhlasili s tým otcom a ponúkli riaditeľstvu školy, že naopak, nie žiakov, ale časť lavice odpília od žiakov, aby sa aspoň mohli hýbať po svete.

- Nemôžeme súhlasiť s takýmto riešením, - povedal riaditeľ po kratšej porade. - Lavice sú majetkom školy, teda celej našej ľudskej spoločnosti, a nikto nemá právo kántriť celoobecný majetok. To je proti predpisom, aj proti dobrému spolunažívaniu!

Pretože sa nijako nevedeli dohovoriť, dohovorili sa nakoniec tak, že nepokazia ani žiakov, ani lavice, ale oprobujú vymyslieť niečo iné.

Ako prvý bod vymysleli, že treba nakúpiť nejaké tmavšie a lacnejšie súkno a obtiahnuť ním školskú budovu, aby každý občan videl, že sa tu odohrali vážne udalosti. Potom sa dalo oznámenie do polnočných novín. Takéto:

- Hľadá sa vysloboditeľ tridsiatich prilepených žiakov, ktorý by ich vedel vyslobodiť bez toho, aby sa pokazil nábytok k žiakom prilepený. Žiadatelia o oslobodenie nech sa hlásia na riaditeľstve aj s posledným vysvedčením a potvrdením zamestnávateľa, že už niekedy niečo oslobodili. Odmena ich neminie.

Teda ako som už povedal: školu obtiahli tmavým súknom, oznámenie sa uverejnilo; a prilepení žiaci revali v laviciach, že chcú hrať futbal, a nech s nimi tí dospelí niečo robia. Triedny učiteľ, príčina žiackeho prilepenia, sedel za stolíkom, obkladal si hlavu mokrými uterákmi a vôbec nechápal, kde sa v ňom vzala tá čarodejná sila.

Na druhý deň sa prihlásil prvý osloboditeľ, chemický vedec. Priniesol so sebou päť kíl vysvedčení a potvrdenie istého úradu, že pomocou otrávených práškov oslobodil ten úrad od štyroch potkanov.

- Odlepím vašich žiakov chemickým spôsobom, - povedal vedec a chcel naliať medzi jedného žiaka a lavicu akúsi všetko zožierajúcu kyselinu.

Rev, ktorý ten žiak vypustil z úst, prinútil riaditeľa prerušiť vyslobodzovanie a poslať vedca nazad do pôvodného zamestnania.

Druhý sa prihlásil istý šikovný chlap fuškárskeho pôvodu. Mal skoro pol kila vysvedčení a potvrdenie s nečitateľným podpisom, že oslobodil jednu domácnosť, takže je z nej dodnes oslobodená domácnosť. Tento muž pristúpil k ďalšiemu žiakovi a chcel ho od lavice elektricky odvariť elektrickou mašinou.

- Bude to bezbolestné, - povedal, - pretože je to ultrazvuková supervŕtačka.

Tak si to ten dobrý osloboditeľ myslel. Ale pomýlil sa, pretože žiak tiež zareval a z lavice sa dokonca začal valiť čierny dym. Zahasili teda lavicu i žiakovu odvrátenú stranu a osloboditeľa poslali kadeťažšie.

Na tretí deň zastal v triede obyčajný strapatý mládenec. V ruke držal iba jedno vysvedčenie s troma pätorkami a potvrdenie o tom, že vychodil deväťročenku a oslobodil ju od svojej prítomnosti. Strapatý mládenec najprv vypočul celú prilepeneckú históriu, a keď ju vypočul, nešiel odlepovať žiakov, ale odobral sa za stôl k triednemu učiteľovi.

- Vy ste ich zakliali, vy ich môžete odkliať, - povedal. -Urobte to takisto, ale naopak!

Zamyslel sa nešťastný učiteľ, potom zastal naprostred triedy a bolestným hlasom povedal: - Bodaj by ste od lavíc odrástli a do roka a do dňa k nim neprirástli, vy tridsiati previnilci!

V tej chvíli - zázrak prezázračný! Tridsať žiakov vyskočilo z lavíc a ozlomkrky sa hnalo na futbalové ihrisko a dievčence kamsi do neurčitá.

Poďakovali sa všetci strapatému vysloboditeľovi a riaditeľ za odmenu vlastnoručne prepísal na jeho poslednom vysvedčení tie tri pätorky na tri jednotky.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#rozpravka o skole #heslo hlupej krajiny #Rozprávka o začarovanej triede #co sa stalo na prestávke #o načisto hlupej krajine


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014