Belasý semafor

Belasý semafor (Rozprávka)

Semafor, ktorý je v Miláne na námestí pred Dómom*, sa raz veľmi čudne správal.

Všetky jeho svetlá zasvietili zrazu na belaso a šoféri nevedeli, podľa čoho sa majú riadiť.

„Prejdeme, alebo neprejdeme? Zastavíme, alebo nezastavíme?"

Zo všetkých otvorov, všetkými smermi, semafor rozlieval nezvyčajný belasý signál, taký belasý, že ani milánske nebo nebolo nikdy také belasé.

Automobilisti, ktorí čakali, že sa to čoskoro vysvetlí, vykrikovali a vytrubovali, motocyklisti rapotali výfukmi a tučnejší pešiaci ziapali: „Pane, dajte si na mňa pozor!"

Tí duchaplnejší vtipkovali:

„Zelenú ukradli demokrati na vylíčenie svojich viliek na vidieku."

„Červenú vypotrebovali na zafarbenie rybičiek v mestskom akváriu."

„A so žltou viete, čo robia? Rozrieďujú olivový olej."

Napokon prišiel strážnik, postavil sa na križovatku, aby riadil dopravu.

Iný strážnik otvoril skrinku, aby opravil chybu a vypol prúd.

Kým zhasol, belasý semafor si pomyslel:

„Úbožiaci! Ja som dal signál belasá na voľno do neba. Keby boli pochopili, teraz už mohli všetci lietať. Ale azda nenašli dosť odvahy."

(*dóm – veľký chrám, katedrála)