Domy a paláce

Domy a paláce (Rozprávka)
Zašiel som do starobinca navštíviť starého murára. Veľa rokov uplynulo, čo sme sa nevideli.

„Bol si na cestách?" pýta sa ma.

„Hej bol som v Paríži."

„V Paríži? Ech! Aj ja som tam bol, ale to sú už roky. Stavali sme krásny palác na brehu Seiny. Ktovie, kto v ňom býva. A kde si bol ešte?"

„Bol som v Amerike."

„V Amerike? Ech! Aj ja som tam bol, ale to sú už roky, ani neviem koľko. Bol som v New Yorku, v Buenos Aires, v Sao Paolo, v Montevideu. Stále som staval domy a paláce a vyvesoval glajchy na strechách. A v Austrálii si bol?"

„Nie, ešte nie."

„Ech, aj tam som bol. Bol som mladý a ešte som nemuroval, nosil som vedro s maltou a osieval štrk cez sito. Stavali sme tam vilu pre istého pána. Bol to dobrý pán. Pamätám sa, že sa ma raz opýtal, ako sa varia špagety* a zapísal si všetko, čo som mu povedal. A v Berlíne si bol?"

„Ešte nie."

„Ech, tam som bol už vtedy, keď si ešte nebol na svete. Krásne paláce sme tam postavili, krásne mohutné domiská: Ktovie, či ešte stoja. A v Alžíri si bol? Bol si v Káhire v Egypte?"

„Chcem ta ísť tohto leta."

„Ech, všade uvidíš krásne domy. Nie že by som sa chválil, ale moje múry boli vždy rovné ako sviece a cez moje strechy nepretiekla nikdy ani kvapka vody."

„Vystavali ste veľa domov."

„Ech, nie že by som sa chválil, ale tu a tam na svete ich po mne čosi zostalo!"

„A pre seba?"

„Ech, staval som pre iných, ale sám som zostal bez domu. Som v starobinci, vidíš? Tak tento svet beží."

Hej, tak tento svet beží. Ale to nie je spravodlivé.



(*špagety - druh cestoviny (rezance, slíže))