Tri medvede

Tri medvede (Rozprávka)

Jedno dievčatko odišlo raz z domu do lesa.

V lese zablúdilo a márne hľadalo cestu domov, cesty nebolo. Prišlo k jednému domčeku, dvere boli otvorené.

Nazrelo dnu, v domčeku nikoho, nuž vošlo.

V tom domčeku bývali tri medvede.

Jeden medveď, veľký a huňatý, to bol otec a volal sa Michail Ivanyč.

Druhá bola mama medvedica, o čosi menšia, a volala sa Nastasia Petrovna.

Tretie bolo malé medvieďatko a volalo sa Mišutka.

Medvede práve odišli do lesa na prechádzku.

V domčeku boli dve izby: jedáleň a spálňa.

Dievčatko vošlo do jedálne a na stole zbadalo tri misky s polievkou.

Prvá miska, velikánska, tá bola oteckova; druhá menšia, bola mamičkina; tretia najmenšia belasulinká mištička bola Mišutkova.

Pri každej miske ležala lyžica: veľká, stredná a malučičká.

Dievčatko vzalo najväčšiu lyžicu a odjedlo z najväčšej misky; potom vzalo strednú lyžicu a odjedlo zo strednej misky; potom vzalo malučičkú lyžičku a odjedlo z belasulinkej mištičky.

Mišutkova polievka bola zo všetkých najlepšia.

Dievčatko ustalo, chcelo si sadnúť. Tu zbadá pri stole stoličky: jednu veľkú – oteckovu, druhú menšiu – mamičkinu a tretiu malučičkú s belasulinkým vankúšikom – Mišutkovu.

Vyliezlo na veľkú stoličku, a bác! skotúľalo sa na zem.

Potom si sadlo na strednú stoličku – tá bola nepohodlná.

Napokon si sadlo na malučičkú stoličôčku a od radosti sa zasmialo: tam mu bolo dobre.

Položilo si belasulinkú mištičku na kolená a začalo jesť. Zjedlo všetku polievku a začalo sa na stoličke hojdať.

Stolička sa prelomila, och – a dievčatko spadlo na dlážku.

Vrtko vstalo, zdvihlo stoličôčku a šlo do druhej izby.

Tam stáli tri postele: jedna veľká – oteckova, druhá stredná – mamičkina, tretia malučičká – Mišutkova.

Dievčatko si ľahlo do veľkej postele – bola mu priveľká; ľahlo si do strednej – bola mu privysoká; ľahlo si do malučičkej – postieľka bola preň ako uliata.

Tam zaspalo.

Ale medvede prišli domov hladné a chceli obedovať. Veľký medveď vzal svoju misku, nazrel do nej a zreval strašným hlasom:

– Kto jedol z mojej misky?

Mamička sa pozrela do svojej misky a tiež zvolala, ale slabším hlasom:

– Kto jedol z mojej misky?

Keď Mišutka zazrel svoju prázdnu mištičku, zapišťal tenkým hláskom:

– Kto jedol z mojej misky a všetko mi vyjedol?

Otecko pozrel na svoju stoličku a zreval strašným hlasom:

– Kto sedel na mojej stoličke a odstrčil ju? Mamička pozrela na svoju stoličku a tiež zvolala, ale slabším hlasom:

– Kto sedel na mojej stoličke a zhodil ju? Mišutka pozrel na svoju polámanú stoličôčku a zapišťal:

– Kto sedel na mojej stoličke a polámal mi ju?

Medvede vošli do druhej izby.

– Kto si ľahol do mojej postele a rozhádzal mi ju? – zreval otecko-medveď strašným hlasom.

– Kto si ľahol do mojej postele a tiež ju rozhádzal? – zvolala mamička-medvedička slabším hlasom.

A Mišutka si pristavil lavičku, vyliezol na svoju postieľku a zapišťal tenkým hláskom:

– Kto leží v mojej posteli?

A vtom zazrel dievčatko a zjačal, ani čo by ho na nože brali:

– Tu je! Chyťte ho, chyťte! Tu je! Tu je! Ajajáj! Chyťte ho! A chcel ho pohrýzť.

Vtom dievčatko otvorilo oči, zbadalo medvede a rozbehlo sa k obloku.

Oblok bol našťastie otvorený, vyskočilo von a ušlo. A medvede ho nedohonili.