Šaty, na ktoré sa nedalo zabudnúť

Šaty, na ktoré sa nedalo zabudnúť

Kráľ v ďalekom kráľovstve vyhlásil na nedeľu veľký ples. Pohostenie pre množstvo hostí, ale hlavne mali hrať do tanca tí najlepší hudobníci. Kráľ sám bol dobrý tanečník, ale jeho synovia dokázali tancovať čokoľvek a pretože boli pohľadní, každá dievčina z celého kráľovstva o nikom inom ani nesnívala.

Princovia boli traja a každý z nich bol dosť starý na to, aby si našiel ženu, ktorú by mal rád do konca svojich dní. Na ples mali prísť i krásky z iných krajov a z veľkej diaľky, len aby mali možnosť tancovať s nektorým z princov.

Podmienka pre tanec bola jedna jediná, prísť v šatoch, ktoré sa hodia na takú slávnosť. Neďaleko od hradu, v maličkom mestečku, sa v jednom z niekoľko málo domov nachádzali tri sestry. Náhoda alebo nie, každá sa pozerala do zrkadla a najradšej by bola práve teraz v hrad – nej tanečnej sieni v tých najkrajších šatách.

Cez mestečko kráčala v ten deň starena a posadila sa pri studni. Ľudia sa ju pýtali, kto je a ako jej môžu pomôcť. Tá len povedala, že je už stará a dokáže čarovať, ale už nečaruje, pretože jej nič nechýba.

“Ak máš znalosti kúzel, určite máš i šaty. Nemám krásne šaty a ak ty áno, rada by som si ich obliekla,” povedala jej jedna zo sestier.

Starena zložila drievka z chrbta a ulomila malú triesku. V rukách sa jej zmenila na šaty, ktoré boli biele ako sneh a zdobené mesiacom a hviezdami v odtieňoch modrej farby.

“Ak si oblečieš tieto šaty, budeš krásna a až vyjde mesiac, budeš ešte krajšia.” Dievčina sa poďakovala a utekala k najväčšiemu zrkadlu.

“Taktiež nemám šaty a chcem ich! Chcem krásne šaty teraz hneď! A nech sú ešte lepšie ako tie, čo dostala sestra!” Pribehla za starenou druhá zo sestier.

Starena ulomila ďalšiu triesku a tá sa zmenila na zlaté šaty zdobené červenými kvetmi, ktoré pripomínali oheň.

“Ak si oblečieš tieto šaty, budeš krásna a každý princ s tebou bude chcieť tancovať.”

Druhá dievčina sa potešila, ale nepoďakovala a ešte rýchlejšie ako tá pred ňou bežala k zrkadlu. Tretia dievčina predstúpila pred starenku, opýtala sa na jej zdravie a povedala jej:

“Rada by som tancovala s princom, ale hlavne by bola rada, aby ma mal rád. Prosím ťa o šaty.”

Starena ulomila s úsmevom poslednú triesku a ukázali sa jednoduché biele šaty s pes- trými kvetmi na ramenách. Dievčina sa poďakovala a išla sa obliecť.

Skôr, ako začal ples, sa dve staršie sestry začali hádať. Svoje šaty si dotrhali navzájom a tak ani jedna nemohla ísť. Najmladšia ale šla, no nedostala sa až k princom. Len čo sa tanco – vanie skončilo, najstarší z nich ju požiadal o ďalšie víno. Chvíľu nechápala, ale potom jej to došlo. Oni si ju splietli so slúžkou. Išla teda po víno a doniesla ho.

“Prečo to toľko trvalo?” nervózne sa pýtal najstarší princ. “Prepáčte, ja som v hrade prvýkrát, nikdy som tu nebola.” “Nikdy si tu nebola? Tak to si zaujímavá slúžka.”

“Nie som slúžka, toto sú moje najlepšie šaty. Dostala som ich od starenky. Sú kúzelné.” “Ako kúzelné?”

“Neviem, ale rada by to zistila. Starenka vedela, že chcem tancovať, tak sa asi kúzlo ukáže pri tanci.”

Zvedaví princovia s ňou tancovali, jeden za druhým, no na žiadne kúzlo neprišli. Potom si spomenuli na to, že bola jediná, ktorá tancovala so všetkými tromi a zasmiali sa na tom. Najmladší si ju potom vzal za ženu a tá dievčina si šaty nechala a vždy v nich rada tancovala. Nikdy nezabudla na to, ako si ju princovia splietli so slúžkou a ako sa snažili nájsť magickú moc šiat s jednoduchými kvetinami.