Pustý hrad

Pustý hrad

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, siedmimi dolami a jednou riekou bol pustý hrad, v ktorom už roky nikto nežil. Každý spln sa však niečo v hrade blyslo. Vyzeralo to, akoby niekto zapálil a sfúkol sviečku. Pod hradom bola malá dedinka, v ktorej bývala Evka. Bývala len so svojou babkou.

Skoro ráno vstávala, aby nakŕmila sliepky, potom podojila kravy. Na obed navarila polievku, halušky a upiekla čučoriedkový koláč. Po obede išla na lúku a tam pásla husi. Podvečer sa vybrala na kopec, kde rástli huby a šípky. A práve tam mala výhľad na pustý hrad. Snívala o tom, že býva na hrade s krásnym princom.

V jeden večer, keď bol spln, vybrala sa do lesa. Zbadala tam medveďa, zľakla sa a utekala kade ľahšie. Zablúdila a o chvíľu už videla pustý hrad. Bála sa, nevedela kadiaľ má ísť domov. Na jednej strane bol les a na druhej bola hlboká rieka. Utekala lesom a ukryla sa v hrade. Ani sama nevedela, ako sa zrazu ocitla v predsieni, v ktorej na stole bola položená sviečka. Evka sa k nej priblížila a sviečka sa sama zapálila a o chvíľu zase sama sfúkla.

Tak to spravila asi štyrikrát a na posledný ostala svietiť. Evka bola vystrašená, lebo nikdy takéto niečo nevidela. Naraz započula v skrini šramot, zľakla sa a sfúkla sviečku. Schovala sa pod stôl a uvidela, ako mačka vyskočila zo skrine a utiekla. Vtedy Evka vyliezla spod stola a sviečka sa zase zasvietila a z Evky sa stala sviečka. Na stole boli už dve sviečky, ktoré pri splne svietili.

O sedem rokov neskôr, sa do hradu prisťahoval princ. Keď nastal večer, jedna sviečka sa sama zapálila a princ sa začudoval, ale napokon zapálil aj druhú. Vtedy sa Evka vrátila do svojej ľudskej podoby v krásnych šatách a povedala: „Ďakujem, že si ma zachránil.“

Evka bola taká krásna, že si ju princ zobral za ženu. Boli šťastní a žili spolu šťastne až kým nepomreli. KONIEC