Šimpanz Jožko

Šimpanz Jožko

Rozprávka zo ZOO

Kde bolo, tam bolo, kde sa piesok lial a voda sa sypala, bola jedna zoologická záhrada a v tej záhrade býval šimpanz Jožko. Šimpanz Jožo bol veľmi lenivý. Celý deň nič nerobil, iba jedol banány, priberal a vyplazoval na ľudí jazyk.

Bola sobota poobede, zoologická záhrada praskala vo švíkoch. Všetky zvieratká sa predvádzali, ako najviac vedeli. Až na jedno jediné, na šimpanza Jožka. Ten dnes nebol vo svojej koži. Len si tak sedel v kúte a podriemkaval. Pri jeho okienku nebolo ani nohy. Až na jedno jediné dievčatko v krásnych ružových šatách, kučeravé hnedé vlasy jej zdobila veľká červená mašľa a v ruke držalo malú plyšovú opičku.

Toto dievčatko zbožňovalo opice. Bolo smutné, divilo sa, prečo sa šimpanz Jožko neraduje ako ostatné zvieratká. Dievčatko poznamenalo: "Mami, prečo je Jožko taký smutný?" Mama jej odpovedá: "Možno mu len chýbajú kamaráti." Ako mamička utešovala svoje malé dievčatko, šimpanz Jožko začal nečakane pobehovať hore- dole po svojej klietke ako šialený. Všade na vôkol rozhadzoval piliny a šupky od banánov.

Až vtom zrazu vbehol do svojho domčeka a už ho nebolo. Dievčatko ostalo smutné, nechcelo sa jej od klietky odísť, nevedelo, či Jožka ešte niekedy uvidí. Keď už boli s mamkou na odchode, stalo sa niečo, čo by nikto nečakal ani netušil. Z domčeka vybehol šimpanz Jožko, v naručí držal malú chlpatú hnedú guľku. Dievčatko zvolalo: "Mami, šimpanzovi Jožkovi sa narodilo bábätko!" Zrazu sa všetci ľudia zbehli okolo klietky, aby sa potešili novému prírastku v šimpanzej rodine.

A dnes sa už len spomína príhoda zo ZOO, ako sa zo šimpanza Jožka, stala šimpanzica Božka. Vtom zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.