Princezná na hrášku

Princezná na hrášku (Rozprávka)

Bol raz jeden princ, ktorý sa chcel oženiť s princeznou, ale chcel, aby to bola naozajstná princezná. A tak precestoval celý svet, aby takú princeznú našiel, no všade mu vstúpila do cesty nejaká prekážka. Princezien bolo síce dosť, nikdy však nevedel s istotou zistiť, či sú to pravé princezné: vždy sa našlo niečo, čo nebolo v poriadku.

Vrátil sa teda domov veľmi smutný. Raz večer bola strašná búrka. Hromy a blesky sa z neba len tak sypali a dážď sa lial takmer prúdom. A vtedy voľakto zaklopal na mestskú bránu a starý kráľ mu išiel otvoriť.

Pred bránou stála princezná, až hrôza, ako v tom daždi a búrke vyzerala! Voda jej tiekla z vlasov i šiat, priehlavkami jej vtekala do topánok a pätami znovu vytekala von. No navzdory svojmu výzoru o sebe tvrdila, že je naozajstná princezná.

,Dobre, presvedčíme sa o tom,' pomyslela si stará kráľovná, ale nahlas nič nepovedala. Odišla do spálne a odstránila z postele všetko, čo na nej bolo. Potom položila na samučičké dno postele hrášok, vzala dvadsať hrubých matracov, položila ich na hrášok a na matrace nastlala ešte dvadsať perín z jemného páperia. To bola posteľ ako stvorená pre princeznú.

Ráno sa jej spýtali, ako sa vyspala.

„Ach, veľmi zle!" povedala princezná. „Celú noc som takmer oka nezažmúrila! Bohvie, čo som to mala v posteli! Ležala som na čomsi tvrdom, po celom tele mám teraz modriny! Strašné!"

Hneď pochopili, že toto musí byť skutočná princezná, keď cez dvadsať matracov a dvadsať perín cítila hrášok. Taká jemná môže byť jedine princezná. Princ si ju teda vzal za ženu a hrášok sa dostal do múzea, kde ho môžeme vidieť dodnes, ak ho ktosi neukradol.

Toto sa veru naozaj stalo.