Slamený býčik

Slamený býčik (Rozprávka)

Žil raz starký so starkou. Starký smolu spúšťal a starká chalupu opatrovala.

Len tu začala starká domŕzať:

- Urobže mi slameného býčka, starký!

- Čo sa ti robí, hlupaňa! Načo je tebe býčik?

- Pásť ho budem.

Nuž čo, urobil starký slameného býčka a boky mu smolou natrel.

Ráno vzala starká kúdeľ a šla pásť toho býčka.

Sedí na kopci, pradie a prihovára sa mu:

- Dobre sa napas, býčik-smolný bôčik! Dobre sa mi napas, býčik-smolný bôčik!

Priadla, priadla, až pri tom zadriemala.

Vtom z čierneho lesa, z temnej boriny vybehol medveď. Vyrútil sa na býčka:

- A ty si kto?

- Ja som slamený býčik-smolný bôčik!

- Daj mi smoly, psi mi bok odrali!

No býčik-smolný bôčik len čuší.

Napajedil sa medveď, zdrapil býčka za smolný bok - a prilepil sa.

Starká sa prebrala a kričí:

- Starký, poď sem chytro, náš býčik chytil medveďa! Starký zdrapil medveďa a hodil ho do pivnice.

Aj na druhý deň vzala starká kúdeľ a šla pásť býčka. Sedí na kopci, pradie a prihovára sa mu:

- Dobre sa napas, býčik-smolný bôčik! Dobre sa mi napas, býčik-smolný bôčik!

Priadla, priadla, až pri tom zadriemala.

Vtom z čierneho lesa, z temnej boriny vybehol vlk. Zazrel býčka:

- A ty si kto?

- Ja som slamený býčik-smolný bôčik!

- Daj mi smoly, psi mi bok odrali!

- Vezmi si!

Schmatol vlk býčka za smolný bok a prilepil sa.

Starká sa prebrala a kričí:

- Starký, starký, náš býčik chytil vlka!

Starký pribehol, zdrapil vlka a hodil ho do pivnice.

Pasie starká býčka aj na tretí deň, pradie a prihovára sa mu:

- Dobre sa napas, býčik-smolný bôčik! Dobre sa mi napas, býčik-smolný bôčik!

Priadla, priadla, až pri tom zadriemala. Pribehla líška. Spytuje sa býčka:

- A ty si kto?

- Ja som slamený býčik-smolný bôčik.

- Daj mi smoly, holúbok, psi mi kožuch odrali!

- Vezmi si.

Prilepila sa aj líška. Starká sa prebrala, zdurila starkého.

Starký pribehol, hodil do pivnice aj líšku.

Ale sa ich tam nazbieralo!

Sedí starký pred pivnicou, brúsi nôž a vraví si:

- Z medveďa kožu stiahnem. Bude z nej znamenitý kožuch!

Počul to medveď a naľakal sa:

- Nezabíjaj ma, pusť ma na slobodu! Donesiem ti medu.

- A neoklameš ma?

- Neoklamem.

- No uvidíme! - A medveďa vypustil.

A dal sa zase brúsiť nôž. Vlk sa spytuje:

- Starký, prečo brúsiš nôž?

- Kožku z teba stiahnem a na zimu si teplú čiapku ušijem.

- Pusť ma, prosím ťa! Ovečky ti priženiem.

- No len aby si ma neoklamal! Pustil aj vlka. A znova nôž brúsi.

- Povedz mi, deduško, prečo brúsiš nôž? - vyzvedá sa líška.

- Máš pekný kožuštek, - odpovedal starký. - Moja starká bude mať z teba teplý golier na zimu.

- Och, nerob to! Priženiem ti aj sliepky, aj kačky, aj husi.

- No len ma neoklam! - A líšku pustil.

Na druhý deň, ešte sa len brieždiť začalo, buch-buch na dvere.

- Starký, starký, voľakto búcha na dvere. Pozri, kto je to.

Podišiel starký k dverám a tam stojí medveď s celým úľom
medu na pleci.

Starký vzal med, že ho odprace, a vtom znova buch-buch na dvere.

Vlk prihnal ovce. A hneď za ním prihnala líška sliepky, aj husi, aj kačky.

Potešil sa starký, aj starká sa tešila. A tak si žili, spokojní boli a imanie zveľaďovali.