Marec a pastier

Marec a pastier (Rozprávka)
Keď sa z hole stratil posledný sneh a všade sa zelenala mladá tráva, vyšiel pastier s ovcami na pašu. Cestou stretol Marca a pekne sa mu pozdravil.

Potmehúdsky Marec sa pastiera opýtal: - Tak čo, kde si sa dnes vybral pásť?

- Ukazuje sa pekný deň, idem na hoľu.

- Dobre urobíš, pastier. A šťastnú cestu! - zaželal mu Marec a sám sebe vraví: Ukážem ti ja pekný deň, len počkaj!

A toho dňa sa na holi lialo ako z krhly.

Pastier kráčal za ovcami a voľačo sa mu na Marcovi nepozdávalo. Veď mu ani dobré z očí nehľadelo, rozhutoval. A tak si povedal, že na tú hoľu nepôjde.

Keď sa na súmraku vracal, čudná vec, zase stretol Marca.

- No čo, pastier, ako sa ti páslo?

- O, dobre. Bol som tamto na rovine, slnko hrialo ani v lete.

- Čo nepovieš! Rád som, že sa ti dobre vodilo, - poškuľuje Marec na pastiera. - A zajtra sa kde zberáš?

- Aj zajtra pôjdem na rovinu. Bol by som blázon, keby som opustil takú dobrú pašu.

- Máš pravdu. Tak zbohom sa maj!

A rozišli sa. Ale pastier si to zase popremýšľal a vybral sa na hoľu. Marec spustil na rovinu lejak, vietor a krupobitie, hotová pohroma!

Len tu podvečer znova sa stretne s pastierikom: - Dobrý večer, pastier! Ako si sa dnes mal?

- Nemôžem si sťažovať. Vieš, vybral som sa predsa len na hoľu a tam bolo teplo od samého rána. Obloha bola čistučká, ale v doline - videl som, tam veru v jednom kuse pršalo.

- No toto! Teší ma, že si nezmokol! - odpovedal Marec, ale na pastiera skoro ani nepozrel. - A zajtra čo?

- No, zajtra idem na rovinu. Pozdalo sa mi, že sa tam za vrchmi mračná kopili. Ostanem radšej bližšie pri dedine.

- Dobre urobíš, aj ja si tak myslím.

Pastier mu ani raz nevyzradil, kde sa zberá na druhý deň pásť, a Marec nie a nie ho dolapiť.

Posledný deň sa zase stretli: - Tak ako, pastier, ako sa máš?

- Už dobre, - šibalsky pozrel naň pastier. - Tvoj mesiac sa už skončil, môžem pokojne spávať.

- Tak, tak. A zajtra kde ideš?

- Na rovinu. Aj je to bližšie, aj sa tam lepšie pasie.

- Dobre rozmýšľaš, pastier môj. Zbohom ostávaj!

A Marec sa vám v tej chvíli vychytí za Aprílom: - Prepusť mi, braček, aspoň jeden deň! Veľmi ťa o to prosím!

Apríl sa nedal dlho prosiť a jeden deň mu prepustil.

Svitlo ráno, pastier vypustil ovce a s ľahkou mysľou kráča za stádom na rovinu. Marec už nemá vládu, húta si, nemám sa čoho báť.

Ale už zavčasu popoludní, keď sa mu všetky ovce porozliezali po lúke, strhol sa taký lejak, ani čo by sa nebesá roztrhli. Vietor šľahal, ba ani sneh a ľadovec nechýbal, no hrôza! Pastier mal čo robiť, aby dostal ovce pod strechu.

Večer sa Marcovi neťažilo navštíviť pastiera. Ten sa krčil celý uzimený v kúte pri ohnisku.

- Dobrý večer ti, pastier! - pozdravil ho falošný Marec.

- Dobrý večer, Marec.

- No, ako si sa mal dneska?

- Ach, ani sa nepýtaj! Horšie nebýva ani prostred januára! Ani čo by sa boli všetci čerti ženili. Dnes sa mi toho ušlo za celý rok. Chúdence moje ovečky! Ach, chúdence!

Tak veru - a ľudia podnes vravia, že Marec má preto tridsaťjeden dní, lebo si jeden požičal od Apríla.