Leto (Umelecký opis)

Leto (Umelecký opis)

Príroda ... Čo je to vlastne príroda­? Akémusi vášnivému hubárovi sa v hlave vynorí voňavý les plný húb, inému romantikovi zasa park a dlhé, slnečné, jemné ruky slnka, ktoré ťa pošteklia na líci či nose.

Podľa môjho názoru, aj keď som romantik, má les so svojou špecifickou vôňou, ktorá sa hádam ani nedá opísať také veľké čaro, že dokáže svojimi farbami a melodickou príjemnou hudbou vtáčieho orchestra vyčariť úsmev aj najväčšiemu pesimistovi. Vždy, keď vstúpim do lesa, víta ma usmiate slniečko a stromy oblečené do hnedých šiat. Každým krokom, keď ma ovievajú paprade ako vejáre, sa cítim ako kráľ s neobmedzenou slobodou a neobmedzenými možnosťami, akoby som splynul s prírodou v jedno.

Sú to krásne chvíle, keď ma zeleným pokrovčekom obrastené kamene volajú, aby som im prešiel rukou pomedzi ich husté vlasy. Je radosť zavinúť sa do nich ako do tej najmäkšej postele a počúvať spev vodopádov. Aká je voda čistá, jemná a pritom má takú silu, ako keby sa hnevala na celý svet. Neexistuje slovo, ktoré dokáže opísať pocit, keď človek upadne do akéhosi tranzu a zabudne na všetky starosti, problémy, len si tak ľahne, dá si ruky za hlavu a odpočíva . Hádam driemanie či relax? 

Nie, nie, to je niečo, čo človek ešte neobjavil. Je to báseň, keď si ťa príroda ovinie okolo náruče a chráni si ťa ako svoje dieťa. V každom z nás je príroda a človek by si ju mal oveľa viac vážiť.

Lúka, les, príroda ... to všetko je tak harmonicky krásne, že mi je veľmi ľúto, keď vidím konzervy a fľaše pohodené v prírode. Mali by sme sa nad tým všetci zamyslieť a pouvažovať, čo nám dala naša matka príroda a čo sme dali my jej.