Príhovor lúčiacich sa deviatakov

Príhovor lúčiacich sa deviatakov 

Vážený pán riaditeľ, vážené pani zástupkyne, vážené pani učiteľky, páni učitelia, milí spolužiaci, vážení hostia.

Všetci sme pasažiermi na tej istej lodi s názvom Vzdelanie. Je to loď, do ktorej nás pred nedávnom nastúpilo vyše sto, nevediac, čo nás čaká. Odvtedy v nej sedíme a plavíme sa od prístavu k prístavu.

Vážený pán riaditeľ, vy ste náš kapitán. Určite všetci viete, že pán kapitán má na lodi najväčšiu zodpovednosť a náročnú úlohu dopraviť nás všetkých do posledného prístavu, ktorý sa volá Dospelosť. Od začiatku ste pre nás boli autoritou a sme presvedčení, že keby sa loď potápala, zostali by ste na nej s nami až do konca.

Vy, vážené pani zástupkyne, sa pevne držíte kormidla, plníte príkazy kapitána a usmerňujete loď. Bez vás by sme už dávno zablúdili a stratili sa na mori.

Ale nemôžeme zabudnúť na prvých dôstojníkov a dôstojníčky. Áno, dobre ste si domysleli, ste to vy, milé pani učiteľky a páni učitelia. Všetci máte znalosti z určitej oblasti, ovládate svoj odbor ,a tým sa dokonale dopĺňate. Svoje vedomosti sa snažíte pri plavbe čo najlepšie využiť a odovzdať ich nám, posádke. No my to tiež nemáme jednoduché. Sme nútení krvopotne veslovať a snažíme sa plniť vaše príkazy. Naučili ste nás určiť zemepisnú šírku a dĺžku, aby sme nemali problém pri navigácii, ako vypočítať rýchlosť lode, aby sme prišli do cieľa včas. Je pochopiteľné, že pri návštevách rôznych miest je dôležitá znalosť cudzích jazykov, čo je vďaka vám pre nás tiež hračka. A niekedy trávime dlhé chvíle v kajutách čítaním dobrej knižky .

Boli medzi nami aj takí, čo mali morskú chorobu. To je dôvod, prečo sme ich na palube nevideli až tak často. More je nevyspytateľné, stalo sa nám viackrát, že sa loď kývala zo strany na stranu a priznajme sa, že niekomu z nás aj prišla na um myšlienka skočiť cez palubu a nechať všetko tak. Ale naši učitelia nám hodili záchranné koleso.

Posledný prístav je pred nami, naša plavba sa pomaly blíži ku koncu.

Vážený učiteľský zbor, to vďaka vám sme sa dostali až sem, vďaka vám tu dnes stojíme, možno trochu hrdí, skoro dospelí ale určite pripravení vystúpiť v prístave Život. Asi si ani neuvedomujete, že strojcami našej budúcnosti ste práve vy.

V mene celej posádky sa vám chcem úprimne poďakovať za všetko, čo ste pre nás urobili. Nikdy nezabudneme, že za tým všetkým je kus vašej lásky a svedomitej práce.