Próza naturizmu (Výklad)

Próza naturizmu (Výklad) 

Próza naturizmu sa vyvíjala v medzivojnovom období a vrcholí počas 2. Svetovej vojny. Spisovatelia sa zameriavajú na dedinu a dedinského človeka spätého s prírodou a na jeho vnútorné pocity. Spisovatelia sa zameriavajú na dedinu preto, lebo ju považujú za miesto mravne čistejšie ako mesto. Dedinu označujú ako miesto tu dolu, hoci znázorňujú dedinu, nie je to dedina ako Kukučína alebo Tajovského ktorí dedinu zobrazovali realisticky. Spisovatelia prózy naturizmu zobrazujú dedinu tak ako ju chcú mať, využívali prvky mýtickosti, rozprávkovosti, fantázie, neskutočnosti.

K vrcholným dielam prózy naturizmu sa zaraďuje aj novela 3 gaštanové kone od Margity Figuli. Autorka vstupuje do deja priamo, kde opisuje mladého tuláka Petra, ktorý zasnene hľadí do hviezd a rozmýšľa nad svojim detstvom stráveným v Turci. Myslí na Magdalénu, dievčinu, ktorú odmalička miloval.

„Ľúbil ju už keď boli malí, ale jej matka bola proti tomu : „Z pitvora vychodí Magdalénina matka. Od jej prísneho pohľadu púšťajú sa naše ruky. Potom počujem spoza uhla domu, pri ktorom som stál, ako Magdalénu hreší , že sa priatelí so mnou."

Stupňovanie deja nastáva, keď Peter stretáva Jožka Greguša, Magdaléninho bratranca. Jožko Petrovi predstaví, pašeráka koní Jana Zápotočného, bohatý hospodár, ktorý ide za Magdaléninými rodičmi na pytačky, no Peter nedá na sebe nič poznať. Jožkovi došlo, prečo sa Peter vracia do rodného mesta, a snaží sa ho odhovoriť od jeho úmyslov.

,,Pretože som si istý, že vyčkáva Teba, chcem, aby si mi sľúbil, že budeš k nej ľahostajný a chladný, aby sa konečne presvedčila, že o ňu nestojíš. Potom sa ľahko rozhodne pre Zápotočného."

,,So svojím svedomím nekupčím a ľudí nezrádzam ako Judáš Krista, - odbavil som ho a vytrhol som si ruku z jeho ruky na znak opovrhnutia a nesúhlasu."

Zauzľovanie deja nastáva, keď Peter čakal na Magdalénu, zrazu počul krik zo stajne a bežal sa tam rýchlo pozrieť. Zazrel tam Magdalénu ležiacu pod koňom, opatrne ju vyslobodil a odniesol do domu. Nahnevaný Jano ho vyženie z domu a využije šancu; požiada ju o ruku, načo za ňu odpovedá jej chamtivá matka.

Na sv. Jána sa chodia páliť ohne. Šli tam i Peter a Magdaléna. Jano pred všetkými ponížil Magdalénu, že si zobral na koňa inú dievčinu. Dokazoval si tým, aký je mocný a silný, čo všetko môže urobiť. Avšak Magdalénu si zobral Peter, a keď sa všetkým vytratili z dohľadu, vyznal sa jej zo svojich citov. Dohodli sa, že Peter postaví dom, a príde za Magdalénou na troch gaštanových koňoch, ktoré symbolizujú čistotu, dobro a silu. Magdaléna mu sľúbila, že naňho počká. Jano si vypočul ich rozhovor spoza kríkov a zaútočil na Petra.

Peter utečie a vráti sa naspäť do Turca, aby splnil sľub, ktorý dal. Dva roky mu trvalo, kým postavil svoj dom, pomáhala mu pri tom celá dedina. Keď sa vracia naspäť za Magdalénou, dozvedá sa nešťastné správy.

„Nuž, Magdaléna... trpký má pri ňom život. Ale od počiatku človeka v tom prípade čosi zarážalo. Vraví sa, že v tom bola akási nečistá vec. Zápotočný ju vraj násilnícky zneužil hneď po vašom odchode v deň svätého Jána, keď sa pálili na vrchoch ohne. Našiel ju na kraji lúky samu s jeho koňom, keď sa vrátil z hory po tej bitke s vami. Tam sa jej bezbranne zmocnil. Ešte toho roku, donútili ju vydať sa za neho, lebo sa jej malo narodiť dieťatko.“

Na záver chce Peter zachrániť koňa, ktorého Jano týral a kôň Jana usmrtí. Peter príde za Magdalénou šťastný, že ich láske už konečne nič nebráni, no Magda sa rozplače a hovorí mu, že nedodržala sľub, že naňho počká čistá a nepoškvrnená. Peter jej odpúšťa a tajne sa vezmú.

 Peter a Magdaléna odchádzaju spolu domov na svojich troch gaštanových koňoch, dobro víťazí nad zlom.

„A nič viac si už nežiadam, len aby to, čo nás spojilo, zostalo medzi nami neporušené navždy.“