Úvaha o živote

Úvaha o živote

Život, jedinečný, krásny, plný tisícorakých prianí a túžob, a predsa taký nevyspytateľný, niekedy až krutý.

Boh dal človeku slobodnú vôľu, čo znamená, že každý jedinec sa snaží žiť svoj život podľa svojich vlastných predstáv, ktoré môžu znamenať dobro, lásku či lži, sebectvo.

Sú chvíle, keď človek pociťuje takmer dokonalé šťastie, čo sa spája s naplnením ideálov, ale sú aj také, kedy pociťuje trpkosť, nešťastie a neraz sa objaví aj pocit beznádeje či zúfalstva. Takými etapami prechádza každý - nazývajú sa život. Zamyslenie sa nad svojím vlastným životom vyvoláva úvahu či v ňom človek nachádza niečo výnimočné, uspokojujúce, či iba hľadá východiská pre riešenie svojich problémov, ktoré má asi každý z nás.

Myslím si, že život je neobyčajný dar. Dar, ktorý v istom poňatí môžeme chápať i ako príležitosť urobiť niečo, aby sme sa mali dobre nielen my, ale aj tí ostatní okolo nás. Práve túžba urobiť šťastnými ľudí i na úkor vlastného šťastia - keďže šťastie je jediná vec, ktorú môžeme dať, aj keď ho sami nemáme - taká túžba by mala ostať v nás. Myslím si, že vytýčiť si taký cieľ nie je jednoduché, neplní sa ľahko, ale napokon - aký by to bol život bez neľahkých a navyše zmysluplných cieľov?

Vraví sa, že život je iba nezmyselný príbeh, ktorý rozpráva blázon. Tým nezmyselným príbehom sa stáva, ak sa človek dopustí niečoho, čo by si nepredstavoval ani v najhorších snoch. Myslím tým napríklad stratu vlastnej sebaúcty alebo snahu rozpáliť vyhasínajúcu lásku, čo je podobné ako rozpáliť vyhasnutú cigaretu - tabak je už jedovatý a láska tiež. Každý sme do určitej miery strojcami svojho vlastného šťastia a som toho názoru, že vlastným pričinením urobiť svoj život chaotickým bludiskom emócií, myšlienok, citov, keď hľadáme sami seba…vtedy už život nie je zábavný, vzrušujúci, ale predovšetkým smutný.Tak môže človek len s obavami naplniť už spomenutú myšlienku neľahkých a zmysluplných cieľov.

Napokon sa dostávam k záveru, že život je vlastne práca, ktorú sme povinní poctivo si konať.