Človek, od ktorého sa mám stále čo učiť (Charakteristika)

Človek, od ktorého sa mám stále čo učiť (Charakteristika)

Od narodenia, prvých krokov, škôlky, základnej či strednej školy, problémov všedných, školských či pracovných, jednoducho cestou života mi pomáha prejsť osoba, ktorá je môj vzor. Moja opora, môj pevný bod na zemi. Autorita aj kamarát, osoba, ktorú mám rád - môj otec Milan Michalovič.

Postavou nižší, chudý, len má trošku vplyvom veku a dobrou kuchyňou väčšie bruško. Ruky poznačené prácou, popolavé vlasy so začínajúcou plešinou. Zelené oči a tiež popolavé fúzy pod nosom robia z neho prísneho človeka. Je to však len výzor, vnútro je úplne iné. Čerstý päťdesiatnik, pracovitý, zodpovedný. Pracuje ako zvárač a zváranie vyžaduje presnosť, dobre odvedenú zodpovednú prácu, ktorá musí byť kvalitná, s určitou dávkou vkusu.

Aj mňa vedie k tomu, aby moje budúce povolanie, nech sa bude týkať čohokoľvek, vyzeralo takto dobre. Alebo aby to bolo lepšie, ako to on hovorí. Sme traja chlapci, takže to s nami nemá vždy ľahké. Je veselý, naše úlety znáša statotčne, ale klamstvo nemá rád. A keď sa nám to stane, je sklamaný, no po dlhšom rozhovore sa to snažíme urovnať. Znamenie strelca, duša dobrodruha, obrovská chuť cestovať, poznávať svet. Všímať si iných ľudí, ich záľuby a z každého si niečo zobrať do života. Aj taký je môj otec. Vštepuje nám: "Nepresnívajte svoj život, ale prežite svoje sny!" Jasné, má aj svoje negatíva, ale tie má každý. Nemusel by okolo toho, čo som nespravil, toľko hovoriť, ale to robí asi každý rodič.

Nie vždy sa mi darí zúžitkovať jeho rady, ale i po čase sa k nim vraciam a pomáhajú mi odraziť sa ďalej. Je mi príkladom v mnohom, nechcem ho sklamať. Možno nebudem ako on, ale vo veľa veciach sa chcem naňho podobať. Keď budem mať toľko rokov čo on, tak chcem povedať: "Držal som sa jeho rád, ktoré mi dával celý život, a otec by mohol byť na mňa hrdý!"