Tajomstvá noci (Umelecký opis)

Tajomstvá noci (Umelecký opis)

Mám pocit, že ležím na nebeských mračnách a nohy mi obmýva jazierko. Otvorím oči a zisťujem, že nie som ďaleko od pravdy. Mesiac v splne mi nad hlavou odkrýva tajomstvá tejto noci. Len pár striebristých lúčov dopadá na riečku predo mnou. Voda v nej si ticho žblnkoce uspávanku pre všetko navôkol. Iba jas stovky diamantov na hladine ma necháva bdieť. Mesiac vdýchol svoje kúzlo aj do inak obyčajnej vŕby.

Teraz sa skláňa nado mnou a vyžaruje pocit bezpečia. Jemný vánok privial do ovzdušia vôňu ruží. Viem, že kráčam po tráve, no akoby som sa vznášala. Vôňa je čím ďalej intenzívnejšia, až ju vystrieda pohľad na samotné ruže. Nič krajšie som dovtedy nevidela. Bolo ich tisícky a všetky tancovali v rytme vánku.

Pozorne som sa započúvala, myslím, že sa so mnou rozprávali. Možno to bol len šum rieky alebo výplod mojej fantázie, no predsa to bolo úžasné. Vedela som, že tu nebudem večne, a tak som sa rozbehla preč od ruží, preč od rieky. Bola som dosť ďaleko, ale ešte raz som sa obzrela. Ten obraz sa mi navždy vryl do pamäti. Teraz som videla ružami lemovanú rieku, stráž jej držala vŕba a mesiac pomaly opäť zakrýval tajomstvo noci. Onedlho vyšlo slnko, oslepilo ma a prebudilo zo sna. Aj keď to bol len sen, verím, že niekde existuje miesto, ktoré sa aspoň trochu podobá tomu z môjho sna.