Baraňárky (Rozprávanie)

Baraňárky (Rozprávanie)

Bolo a stále ešte je miesto v Hruštíne, ktoré volajú Baraňárky. Mnohí by si mysleli, že sa tam pásli alebo ešte pasú barany. Tie ale neuvidíte. Prečo? Tak počúvajte!

Raz keď sa večer chlapi vracali z práce smerom od Oravského Podzámku a mali trocha vypité, zablúdili. Uvideli svetlo svietiace z Baraňárok. A keďže sa chceli ísť pozrieť za tým svetlom, tak tam išli. Dlho kráčali, ale čím boli bližšie, tým bola mokrejšia pôda. Až keď prišli úplne k tomu svetlu, boli celými nohami v bažine. Darmo volali o pomoc, nik ich nepočul. Ťahali sa navzájom a aj sa im to podarilo, no mnohí sa tam vraj kedysi aj utopili. Títo chlapi sa tam trápili celú noc. A doma sa o nich báli. Keď ráno prišli, nikomu o tom nepovedali, pretože mali strach. Ženám povedali, že boli v krčme.

Keď už boli chlapi triezvi, povedali si, že toto miesto pôjdu obzrieť. Keď tam prišli, zistili, že sú tam veľké bariny a močiare. V niektorých častiach bola dokonca aj veľká tráva, čo by vysvetľovalo to, prečo si pri večernom príchode žiadne močiare nevšimli. Chlapi sa rozhodli dedinu pred veľkými barinami varovať, pretože nechceli, aby sa niečo prihodilo ostatným. Aj keď teraz tam uvidíte bažinu len zriedkavo a veľké množstvo ich už vyschlo, meno Baraňárky už tomuto miestu prischlo.