Ben

Ben

Keď som nastúpila na univerzitu, vonku bolo sychravé chladné októbrové počasie. Moje prechádzky po parku sa zmenili na dlhé hodiny presedené v knižnici. Keďže som chcela niečo v živote dokázať, pristupovala som k štúdiu zodpovedne. Nechýbala som ani na jednom seminári. Vyznamenania a uznanie- to bola pre mňa samozrejmosť. Raz keď sa mi akosi nechcelo odísť z knižnice, stretla som tam zaujímavého človeka. Bol to Ben. Štíhly a urastený Afričan. Dokázala som ho počúvať celé hodiny, aj keď jeho slovenčina nebola najlepšia. Už som viac nevysedávala v knižnici nad skriptami, ale na internáte pri laptope. Jeho krásna tvár ma každodenne vítala na monitore. Vyzeral

– no to sa nedá slovami opísať! Tužila som po jeho nekonečných rozhovoroch viac a viac. Jedného dňa sa to však zmenilo, naše rozhovory prekonala túžba. Bolo to také nádherné, len on a ja a všade mnoho horiacich sviečok. Vtedy som si ešte neuvedomila, že čoskoro aj môj život vyhorí ako čajová sviečka. Na druhý deň som bola naplnená neskutočnou energiou, taký pocit som mala naposledy asi v škole pri mojej prvej láske. Všade som sa ho pokúšala nájsť, no nikde ho nebolo. Nakoniec som sa dozvedela, že sa vrátil späť do Afriky.

Ani sa so mnou nerozlúčil! Moje telo zaliala veľká bolesť, vzápätí sklamanie. Po niekoľkých týždňoch sa môj život radikálne zmenil . Tehotenský test potvrdil, že som tehotná. Testy, ktoré som musela podstúpiť ukázali to, čo sa mi nesnívalo ani v tom najhoršom sne. Nakazila som sa dnes ešte stále neliečiteľnou pohlavnou chorobou AIDS. Padala som do hlbokej čiernej jamy, z ktorej už nebolo cesty späť. Padala som a kričala, no nik ma nepočul. Bolesť som si niesla so sebou a v tej jame neexistoval stupienok, o ktorý by som sa zachytila. Nik ma nechápal. Rodina ma odvrhla, zrazu som nemala nikoho.

Bola som len ja a moje boľavé srdce. Keď ma hospitalizovali, človek by očakával, že aspoň tam sa stretne s pochopením. Rôzne narážky na moju adresu som počúvala dennodenne. Všetci mnou opovrhovali. Nakoniec som stála pred veľkým rozhodnutím, na ktoré som bola sama. Prešiel dlhší čas, čo som čakala bábätko. A ja som sa mala rozhodnúť. Bola som odhodlaná bojovať. Donosila som krásne zdravé dieťa. Moje rozhodnutie bolo správne.

Dnes to už viem. Moja budúcnosť je nejasná, ale pomyslenie, že s mojím dieťatkom prežijem krásny zvyšok môjho života, mi dáva silu žiť. Budem sa snažiť byť mu dobrou mamou. Som pod stálym lekárskym dozorom a mám veľkú nádej vidieť svoje dieťa rásť a dospievať.