Život čaká na nás, my čakáme na život

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: zuzzka (17)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 08.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 584 slov
Počet zobrazení: 861
Tlačení: 67
Uložení: 59

Život čaká na nás, my čakáme na život

Zamysleli ste sa niekedy aký majú ľudia pozitívní na AIDS v Afrike ťažký život? Trpia nevyliečiteľnou chorobou, na ktorú sa ešte nevynašiel liek. Veď každý má právo na život prečo by nemohli mať aj oni?

Určite každý z nás rozmýšľa nad tým ako by sa jeho život od základu zmenil keby sa nakazil. Ľudia by sa nám vyhýbali a ukazovali na nás prstom. Obchádzali zďaleka oblúkom, aby sa nenakazili. Lenže u ľudí v Afrike je to úplne inak. Nikto tam na nich neukazuje prstom skôr im pomáhajú žiť s touto chorobou a starajú sa o nich. Každý deň im robia lepším a krajším, snažia sa im aspoň o kúsok vylepšiť ich život než ich dostihne táto choroba. Každý z nich sa bojí, či každé ráno otvoria oči. Deň sa snažia prežiť tak ako keby bol ich posledný.

Už maličké detičky chápu čo sa s nimi stane. Ale veria, že budú ako anjeličkovia, ktorí sa dostanú do neba. Na ich malých tváričkách sa predsa stále objavuje úsmev. V ťažkých chvíľach im v tom pomáhajú misionári, ktorí to robia s láskou a nehou. Aj títo ľudia pozitívní na AIDS chcú pocítiť pohladenia a lásku, lebo ich rodiny ich zavrhli.

Keď zistili, že je niekto nakazený zavrhnú ho ako keby bol len „odpad“. Neuvedomujú si, že aj oni sami nestačia na to aby sa s touto chorobou vysporiadali. Chcú, aby aspoň ich vlastná rodina ich v tom podporovala, aby na to všetko neostali sami. Čakajú niekde v kúte, kým ich dostihne no iní sa to snažia riešiť aj keď vedia, že je to nevyliečiteľná choroba.

V Afrike existujú zariadenia kde ich príjmu s láskou, aj keď vedia, že jediná cesta odtiaľ je na cintorín. Každý, každý deň zomrie stovky dokonca aj tisícky ľudí, ktorým bol odoprené právo na život. No niektorým stačí im len malé pohladenie a oni cítia, že aspoň niekto ich má rád a rád sa o nich stará. Každý deň vstávajú s nádejou, že sa ich život obráti k lepšiemu.

Lepšie sa im táto choroba znáša, keď každý deň prežívajú s úsmevom na tvári a snažia si ho, aj keď len maličkosťami spríjemniť. Misionári to robia s veľkou láskou, aj keď pohľad na umierajúce dieťa na AIDS nie je vždy pekný. Aj keď im choroba robí škody na tele, no oni stále majú v očiach nádej.

Nádej na lepší život, aký im bol vybratý. Ani ich sa nikto nepýtal ako by chceli žiť no choroba si toto právo vybrala bez rozdielu na názor. Aj maličké detičky nemôžu za to, že sú nakazené no napriek tomu čakajú na život. Kým sa u nás odohrá nejaká udalosť v Afrike na tú chorobu zomrie stovky nakazených aj mladých ľudí, pred ktorými je celý život. Celý život im zoberie choroba.

Nikdy si nezaložia rodinu, nikdy nebudú môcť vychovať svoje vlastné deti, nikdy neuvidia svoju mamu, otca. No stále dúfajú že sa ich život obráti k lepšiemu. Že budú môcť každý deň prežívať nové a nové zážitky, že sa dostanú do školy a navštívia rôzne krajiny. Ani tie maličké detičky to celkom

nechápu, ale veria že sa do nebíčka a tam sa skončí ich utrpenie a bolesti pred smrťou. Preto ich aj my podporíme či už prostredníctvom nejakou zbierkou alebo nosením červenej stužky. Ukazuje, že aj iným ľudom na svete záleží na týchto chorých ľudí a treba im dať pocítiť, že nie sú na to sami.

Keď sa pozrieme na oblohu a na hviezdy, ktoré predstavujú milióny detí, ktoré každý deň zomierajú na AIDS.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu