Slovensko (Úvaha)

Slovensko (Úvaha)

Viem o jednej krajine, ktorá vás očarí hneď ako sa na ňu pozriete. Je nádherná a má plno bohatstiev, že by ste boli až prekvapení. Tá krajina o ktorej vám porozprávam je moja vlasť, môj rodný kraj. To miesto, kde ma vždy čaká niekto, keď som preč.

Slovensko. Áno, to je tá krajina, o ktorej idem rozprávať. Je to taká malá krajina, ale s veľkým srdcom. Krajina, ktorá vyrastala na tradíciách. Našou pýchou je kultúra. Naše staré mamy už od mala nosili ručne a s láskou vyšívané kroje, ktoré môžeme vidieť aj dnes. Máme aj skvelú kuchyňu. Po celom svete sa chválime našimi skvelými bryndzovými haluškami alebo pirohmi poliatymi oškvarkami. Prechádzka po našich lesoch, krásnych horách, veľkých lúkach alebo poliach posiatych rôznymi dobrotami je ten najkrajší pocit, aký si dokážete predstaviť.

Ale máme aj veľké rieky ako Dunaj a Váh, rôzne jazerá Liptovská Mara, Oravská priehrada, Zemplínska šírava. Po našej krajine máme aj krásne mestá. Kremnica, tam máme mincovňu, v Tesárskych Mlyňanoch sa rozprestiera veľké arborétum. A ten krásny pocit, keď som mal ťažký týždeň a môžem sa poriadne vyspať. Ráno ma už budí to veľké žlté slniečko, ktoré svieti niekde na oblohe medzi obláčikmi. Vtáčiky si spokojne štebocú do ďalšieho dňa.

Ale všetko dobré má aj svoje zlé stránky. Asi najväčším mínusom mojej krajiny sú naše cesty. Popri tých krásnych horách, poliach, lúkach a jazerách sa tiahnu tie naše rozbité a od mrazu popukané cesty. Niektoré diery niekedy dosahujú aj veľké rozmery. Ale nie sú to len cesty, ale aj iní neprispôsobiví občania našej krajiny. Najviac na kope ich je na Luníku IX. Keď idete okolo tohto sídliska, nevidíte nič iné ako zlých Rómov, neporiadok a smrad. Je to smutné, ale aj toto sa v našej krajine nachádza a postupne sa tieto problémy riešia.

Som veľmi rád, že tu žijem a môžem sa aj ja pýšiť touto malebnou krajinou. Vždy si budem uchovávať v duši obraz Slovenska, miesta, kam sa vždy môžem vrátiť.