Pohľad z okna vlaku

Pohľad z okna vlaku (Umelecký opis)

Sedím si tak vo vlaku a pozerám sa von oknom, ako sa mihajú stĺpy elektrického vedenia, jeden strom míňa druhý. Zapozerám sa do diaľky a vidím krásy, ale aj temnejšie zákutia krajiny.

Za stožiarmi lemujúcimi trať, kdesi v diaľke, vypína sa malý kostolík obklopený lipami. Na tom mieste sa každú nedeľu rozozvučia kostolné zvony a zaznie zborový spev. Neďaleko kostola je vidieť školu, ktorá sa rozozvučala detským hlasom. Domčeky v dedine sú vyfarbené rôznymi farbami a na balkónoch tancujú muškáty.

Vlak sa pohol zo stanice a výhľad na dedinku sa rozplynul. Dlho som mohol vychutnávať krásu mohutných hôr, cez ktoré vlak prechádzal. Pri pootvorenom okne bolo počuť ozvenu pískajúcej lokomotívy pri vchádzaní do tunela.

Ďalšia vlaková zastávka bola pri studničke v malej obci, ktorej dominantou bol obecný úrad a ihrisko, na ktorom sa už podpísal zub času.

Odtiaľ sme sa dostali do prvého mesta popretkávaného fabrickými komínmi. Míňali sme poprerábané paneláky. Vlaková stanica v tomto meste pamätala ešte hádam prvé vlaky a prvých cestujúcich. Múry stanice boli olemované vrstvou sadzí. Zo staničného rozhlasu sa ozýval nezrozumiteľný piskľavý hlas.

Kolesá vlaku kráčali ďalej a mne udrel do očí starý zámok na úpätí vŕšku. Mesto vystriedal vidiek, paneláky vymenili stáda oviec a betónové chodníky nahradila poľná cestička. Cestou sa odhaľovali rôzne údolia malebnej krajinky, až kým som neprišiel do rodného mesta. Cez zafúľané okno som zbadal svojich najbližších.

Z okna vlaku sa dajú vidieť rôzne zaujímavosti, krásne veci i menej ľúbezné scenérie, no najkrajší pohľad je vidieť svoj domov po dlhom odlúčení.