Život študentky v karanténe

Život študentky v karanténe

Pokojný život nás všetkých sa pomaly začína meniť. Dôsledkom toho je koronavírus.

Ja som v tomto čase len a len doma. Avšak viem si svoj čas rozdeliť tak, aby som všetko stihla a nenudila sa zároveň. V prvom rade sú to školské povinnosti. Naši učitelia nám cez internet zadávajú úlohy. Určite veľa z nás až teraz ocení ich náročnú prácu, ktorú vykonávajú. Po učení pomôžem mame v kuchyni. Rada upratujem celý dom, čo poteší oboch rodičov. Ešteže máme veľký dvor, a tak prechádzky so psíkom realizujem v tomto ťažkom období len na našom dvore. Kiežby sme boli všetci ohľaduplní a nevychádzali so svojich domov a bytov. Deti sú izolované doma od škôl, veľké závody zostávajú zatvorené. Taktiež sa zatvárajú hranice. Na úradoch platia obmedzenia.

Všade platia prísne hygienické opatrenia. Všetci musíme používať ochranné rúška. Ako sa ešte máme chrániť pred vírusom COVID-19? Dôslednou hygienou, nosením rúšok a vyhýbaním sa priamym kontaktom s ľuďmi. Všetkých nás to veľmi zasiahlo. Všade vládne strach a neistota. Som doma, a tak mám čas a veľa premýšľam. Koľko rodín je odkázaných na príjem, ktorý teraz nemajú? Počúvam správy, prehliadam si internet. Všetci sa musíme riadiť pokynmi a usmerneniami kompetentných. Koľko bude táto hrozba ešte trvať?

Som uväznená so strachom v domácej karanténe. Zároveň si uvedomujem, že v živote je zdravie na prvom mieste. Vo večerných správach sa mi páčilo poďakovanie naším lekárom a zdravotníkom, ktorí boli právom ocenení potleskom, ozývajúcim sa z balkónov našich domácností. A preto želám si navrátenie bezstarostného a pokojného života pre nás všetkých. Nech sa naše životy vrátia do starých koľají. Tiež si želám, aby sa ľudia, ktorí sa nakazili vírusom vyliečili, aj keď existenčné problémy nás všetkých sa budú riešiť a naprávať ešte veľmi dlho.

Nosenie ochranných rúšok nech je už len spomienkou, ktorá nás všetkých spojila a zároveň poučila. Konečne tým skončí aj môj život v karanténe a hurá do školy a prírody.