Stôl umenia

Stôl umenia

Byť stolom umenia je úžasná predstava. Keď si pomyslím, že moje končatiny sú základné piliere celého umeleckého snaženia ľudstva, je to niečo skvelé. Pritom ma však zarmucuje fakt, že niektorí ľudia plody ležiace na tomto stole len tak odhadzujú a opovrhujú nimi. Keby sa ich aspoň snažili trochu viac spoznať...

Stôl má štyri nohy, preto ho môžeme prirovnať k umeniu. To má tiež štyri základy, na ktorých stojí: hudba, výtvarné umenie, literatúra a architektúra. Ich vývoj bol veľmi dlhý, taký dlhý, aké len nohy stola môžu byť. No na samom vrchu sa všetky spojili v jednej obrovskej doske. Tou doskou je súčasné umenie, v ktorom sa piliere navzájom dopĺňajú. Každý jeden z nich je však nesmierne dôležitý – veď načo by nám bol stôl, ktorému by chýbala jedna noha?

Predstavme si štedrovečerný stôl. Servírujeme si na ňom sladké oblátky s medom, kyslú kapustnicu, slané hranolky s rybou – z každého rožka troška. Každý jeden z nás si tam nájde niečo, čo mu skutočne chutí. Rovnako je to aj s nám už známym stolom umenia. Málokto má pochopenie pre všetky umelecké výtvory, no asi nenájdeme človeka, ktorého by nezaujal ani jeden z nich. Avšak takisto ako treba ochutnať jedlo zo štedrovečerného stola, je potrebné umeleckým plodom sa viac priblížiť, aby sme spoznali ich skutočnú hodnotu.

Na vianočnom stole máme vždy prestretý nejaký krásny obrus s vianočným motívom. Samotný obrus je však málo platný. Kým na ňom nie je jedlo, nemáme z neho žiadny osoh. Podobne to je aj s umením. Môže byť obalené do všelijakých ligotavých pozlátok, ale kým mu chýba to podstatné – to vnútro, duša – je bezcenné. Preto nesúďme knihy podľa obalov, skladbu po prvom vypočutí, stavby na základe ich priečelia a obrazy podľa ich rámu, či kvality farieb.

Aj keď stôl je všedná vec, a nikto sa nad ním nezamyslí, má svoj veľký význam. Vari by ste chceli jesť zo zeme? A čo umenie? Toľko ľudí ho berie ako samozrejmosť. Ako maličkosť v dnešnom uponáhľanom svete. No povedzte, vedeli by ste si predstaviť svoj život bez pestrých farieb prírody? Bez spevu vtákov, krásnych monumentálnych stavieb, či už nejakých pár pekných prečítaných slov, ktoré vás zahriali pri srdci?