Ako zachrániť život (Rozprávanie)

Ako zachrániť život (Rozprávanie)

Ako každý pondelok, aj dnes sme vo dvojici kráčali z jazykovej školy ohovárajúc nášho anglického lektora Shauna a jeho prízvuk. Zdvíhal sa silný vietor, veľké tmavé mračná zatieňovali slnko a vo vzduchu bolo cítiť blížiacu sa jeseň. 

Prechádzajúc cez cestu medzi piaristickým kostolom a Tescom sme započuli zvuk podobný píšťalke. Pomysleli sme si, že sú to starí známi dobrí indiáni vyhrávajúci pred Tescom.

Čím viac sme sa však približovali, tým menej ten zvuk znel ako píšťalka, stále viac a viac nám začínal pripomínať kňučanie. Zašla som pozrieť medzi stromy a do trávy, kde som ale nič nenašla. Kamoška Tami zatiaľ ako bezdomovkyňa rýchlo otvárala kontajner za kontajnerom. Stále nič! Kňučanie však neprestávalo. Pribehla som k nej a spolu sme podišli k poslednému kontajneru. Keď sme ho otvorili, zhrozili sme sa! Z vnútra na nás hľadelo nádherné šteniatko zlatého retrievera. Ledva žilo, bolo zrejme úplne dehydrované. Kto, aký človek bez srdca, mohol nechať v kontajneri na smeti a odpadky také prekrásne stvorenie ...?!

Bezradne sme pozreli na seba - čo robiť? Nemali sme peniaze, ani vodu alebo jedlo, iba učebnice angličtiny, čipovú kartu a prázdnu fľašku od malinovky. Napadlo nás, že by šteniatko mohlo byť smädné, tak sa Tami ako akčná hrdinka rozhodla ísť do Tesca na nákup tekutiny pre šteniatko bez použitia peňazí. Samozrejme, že jej vodu nedali zadarmo a Tami predsa nekradne. Rozhodla sa ísť načapovať vodu na WC. Mala pri sebe fľašu od malinovky. Ukecala „hajzelbabku“, ktorá stráži brány WC, aby nemusela zaplatiť 20 centov a šla si načapovať vodu do umývadla na WC. Cestou naspäť utekala ako zmyslov zbavená, a to až tak, že nabúrala do sklenených dverí už spomínaného obchodného domu.

Zavolala som zatiaľ svojej kamarátke, či náhodou nemá číslo do nitrianskeho útulku alebo na Slobodu zvierat. Chvíľu jej to trvalo, ale nakoniec ho našla na internete a mne ho poslala SMS-kou. Zavolala som tam a pani v telefóne ma ubezpečila, že do štvrť hodiny sú pri nás. Pokúsili sme sa zatiaľ šteniatko napojiť a trošku ho rozveseliť, aby sme mu vynahradili tie hodiny - a možno aj dni - strávené v tmavom kontajneri. Samozrejme nás napadlo, že by sme si šteniatko mohli nechať, ale fakt, že obidve bývame v paneláku, nám to nedovolil. Navyše pre takého krásneho a ušlachtilého psa, ako je zlatý retriever je predsa trojizbový byt v paneláku malý a nedôstojný.

Ani sme sa nenazdali a bol pri nás ujo z útulku. Prišiel si pre šteniatko, ktoré medzičasom dostalo meno. Volá sa TÁŇA (keď to vezmete bez diakritiky, tak je to TA ako Tami a NA ako Natália).

A tak sme sa s Táňou rozlúčili. Odviezli ju do útulku, kde ju - dúfame - bude čakať krajší život, ako mala doteraz.

Ponaučenie: Vždy sa pozerajte do kontajnerov.