Futbalista Ferko (Rozprávanie)

Futbalista Ferko (Rozprávanie)

Bol raz jeden domček a v tom domčeku žili tarantule. Nemusíte sa báť, boli to len sedemcentimetrové chudé tarantule. V domčeku žili rodičia s dcérou Emily a synom Ferkom. Bola to milá a úprimná rodinka. Mama bola kuchárka a otec stavebný inžinier.

Emily mala veľké sny, chcela sa stať maliarkou, ale Ferko ešte nevedel, čím by chcel byť. Emily sa mu stále posmievala. Rodičia sa z Ferka snažili urobiť stavebného inžiniera, ako bol aj jeho otec, ale Ferko chcel mať zábavné povolanie, z ktorého by mal radosť. A pritom by chcel aj cestovať po celom svete.

Jedného dňa pani učiteľka v škole rozprávala o veľmi zaujímavých povolaniach, ako sú napríklad kozmonaut, archeológ či huslista. Ferko rozmýšľal, čo by naozaj chcel, ale netušil, ktoré povolanie by spĺňalo jeho požiadavky. Pani učiteľka mu povedala: „Spýtaj sa rodičov, tí ťa dobre poznajú a budú ti vedieť poradiť.“ On povedal: „Rodičia chcú, aby som bol rovnaký ako ocko, aby bol zo mňa stavebný inžinier, ale ja to nechcem, ja chcem cestovať, napríklad ako tenista.“ Pani učiteľka sa usmiala a hovorila, aby si dobre rozmyslel svoje vysnívané povolanie.

Ferko bol nešťastný. Keď prišiel domov, videl mamu, ako sa rozpráva so susedou pani žabou, ktorá rozprávala o svojich nohách, ako ju veľmi bolia. Pani žaba je poštárka, stále si sťažuje na svoje zamestnanie, aké je hrozné, ale doposiaľ nedala výpoveď, i keď jej veľa známych ponúkalo oveľa lepšiu prácu. Ferko sa zamyslel. Myslel na školu, tak si vyberal povolania podľa predmetov v škole. Geografia mu veľmi nejde, ani biológ by z neho nebol. Matematikom sa stať nechcel, rovnako tak ani učiteľom jazykov. Rozmýšľal, čo ho baví, no nič mu nenapadlo. Mama sa dorozprávala s pani žabou a povedala Ferkovi a Emily, aby si upratali izbu a potom sa pripravili do školy. Pripomenula im, aby si nezabudli pobaliť telesnú výchovu. Ferko pozerá na úbor na telesnú, a vtom nápad ako hrom: „Ja som génius, prečo by som nemohol robiť učiteľa telesnej

výchovy?“ povedal nahlas. „Prečo nie, mám veľa nôh, výborne behám a mám skvelé reflexy,“ dodal. „Prečo by som nemohol byť športovým učiteľom?“ Mama sa vynorí spoza dverí a hovorí: „A čo gymnastika, tá ti veľmi nejde.“

„A čo keby som bol napríklad basketbalistom alebo volejbalistom! No najlepšie by bolo, keby som bol futbalistom.“ Ferko si predstavoval futbalovú loptu uprostred veľkého štadióna, smnohými fanúšikmi na tribúnach. Ferkov úsmev bol taký veľký, až sa mama zľakla, že ju chce zjesť. Ferko sa ponáhľal do svojej izby, kreslil sám seba v červených trenkách s bielymi bodkami na futbalovom ihrisku, veľké publikum s červeno-bielymi bodkami.

Na druhý deň prišiel do školy, ukázal pani učiteľke svoju maľbu a povedal jej o svojom úžasnom nápade. Pani učiteľka sa tešila, ale nevedela si predstaviť, čo by povedali futbaloví tréneri na tarantulu s červeno-bielymi trenírkami na ihrisku. Asi by sa zasmiali a odišli, ale... prečo by tarantula nemohla hrať futbal? A vtom jej napadol známy futbalový hráč – pán Mucha! Povedala Ferkovi, že je šťastná, že si vybral svoje povolanie a Ferko sa hneď po škole zapísal do futbalového krúžku. O dva dni začal hrávať futbal každý deň. Veľmi ho to bavilo, bol veľmi šťastný, keď dal gól. Futbalový tréner svojich žiakov povzbudzoval slovami o veľkej kariére v zahraničí. Ferko rád počúval jeho povzbudivé slová, rady aj jeho chválu na hráčov. Tréner pánovi riaditeľovi švábovi rozprával o Ferkovej usilovnosti vo futbale. Pán riaditeľ bol veľmi prekvapený z Ferka. Keď videl, ako sa mu darí vo futbale, navrhol trénerovi, aby usporiadal školskú súťaž tímov s postupom na vyššie miesta.

V deň turnaja vyhrali prvé miesto a Ferko dal víťazný gól. Takto postupovali z turnaja na turnaj a postúpili do celonárodného kola. V celonárodnom kole hráčov pozoroval tréner zo strednej športovej školy. Tréner pozoroval aj Ferka, veľmi sa mu páčila jeho taktika hry. Po vydarenej hre, ktorá skončila tretím miestom, sa tréner zo strednej školy zastavil pri Ferkovi, a povedal mu, že je šikovný, a keď sa bude ďalej snažiť, tak ho môžu prijať na športovú strednú školu. Ferko sa tešil ako zvyčajne a pokračoval vo svojich úspechoch.

O pár rokov, keď sa mal už naozaj rozhodnúť, čím sa stane, neváhal a rozhodol sa ísť na strednú športovú školu. Prijali ho s otvorenou náručou, lebo tarantule alebo iné zvieratká sú šikovné a vedia sa vzdelávať, nie sú škodcovia, ako si niektorí myslia. Ferkovi rodičia aj sestra boli na neho veľmi pyšní a nevadilo im, že Ferko nešiel v šľapajach svojho otca. Však kto by nebol pyšný na svojho syna, profesionálneho hráča futbalu! Ferko chodil na strednú športovú aj na vysokú športovú školu. Jeho talent bol výnimočný a dostal tam, kde žiadna tarantula ešte nevkročila. Hral na svetovom šampionáte vo futbale a stal sa vzorom pre každého začínajúceho aj pokročilého hráča futbalu.