Obyčajný neobyčajný deň (Rozprávanie)

Obyčajný neobyčajný deň (Rozprávanie)

Bol, utorok, obyčajný deň v škole. Vlastne nebol až taký obyčajný, lebo po škole som nešiel domov. Išiel som so svojou učiteľkou biológie a spolužiakmi do prírody. Našou úlohou bolo poupratovať les, vyčistiť bystrinku a pokochať sa krásou prírody.

Začali sme čistením bystrinky. Všetci vyzbrojení rukavicami, odpadovými vrecami, ale hlave dobrou náladou. Smútok nám naháňala iba obrovská kopa smetí, ktorú nespratníci pohádzali všade okolo. Plechovky, obaly z keksíkov, topánky, oblečenie, ba dokonca aj mobilné telefóny. Toto všetko znepríjemňuje život obyvateľom lesa. Počas prechádzky lesom sme toho

Pozorovanie tohto druhu blanokrídlovcov (takto ich nazvala naša učiteľka) bol úžasný zážitok. Ich mraveniská sú hotové architektonické diela. O ich vyspelosti svedčí aj fakt, že si svoje cestičky k potrave značia. Vďaka tomu vždy dokážu nájsť najkratšiu cestu. Obdivuhodné je aj to, aký obrovský náklad dokážu zdvihnúť a preniesť.

Povzbudení prácou tohto drobného hmyzu sme postupovali ďalej. To sme ešte netušili, aký fascinujúci zážitok nám poskytne Matka príroda. Na čistinke sme zbadali úle. S trochou strachu, obáv, ale aj s pocitom veľkej zvedavosti sme sledovali, ako pracujú včielky. Hneď som si spomenul na to, čo sme sa učili v škole. Včely pri hľadaní potravy opeľujú kvety. Pri zbieraní nektáru a peľu z kvetov zostáva na chĺpkoch včiel zachytený peľ... Všetci sme si uvedomili, aká náročná cesta čaká včielky, kým nazbierajú aspoň jeden pohár medu. Pani učiteľka nám ešte povedala, že včela je veľmi spoločenská a sama by uhynula.

Takto neobyčajne sme prežili deň. Tešili sme sa z dobre vykonanej práce a z toho, že sme mohli aspoň trocha nahliadnuť do ríše hmyzu. Je to fascinujúci svet, plný usilovnej práce živočíchov podieľajúcich sa na existencii nášho spoločného sveta.