Snežný sen

Snežný sen

Vonku pomaly z neba padala biela posýpka, sneh. Presne tento jav v nás vyvoláva pocit, že prichádza najkrajšie obdobie Vianoc. Mnoho domov už malo vo svojich oblokoch vysvietené rôzne ozdoby, ktoré oslavovali príchod Vianoc.

No v ulici stál aj dom, v ktorom nebolo nič vysvietené, žiadne svietniky, žiadne ozdobné reťaze. Žila tam rodina, ktorá sa snažila zabezpečiť svojim deťom to najhlavnejšie, strechu nad hlavou a jedlo. Táto rodina mala dve deti, Aničku a Petríka. Keď sa okoloidúci lepšie zadíval do jedného z týchto okien, uvidel, ako malé dievčatko s obdivom sledovalo padajúci sneh.

„Kiežby som mohla ísť von spoločne s bračekom a hrať sa,“ smutne si Anička hundrala popod nos. Z nenazdajky si všimla na oblohe padajúcu hviezdu, ktorá padla neďaleko susedného domu na pole. Dievčatko odbehlo od obloka, nazulo krpce a rozbehlo sa na pole, odkiaľ vychádzala veľká žiara.

Pomalými krokmi prešlo ku diere, ktorá na poli vznikla. Veľká žiara ju oslepila, po nohe sa jej začalo štverať malé stvorenie. Keď Anička lepšie pozrela, bol to malý škriatok, ktorý bol tiež vystrašený ako aj ona sama. Po dlhom rozhovore jej škriatok sľúbil, že všetko v jej živote sa zmení.

Z ničoho nič začalo Aničku niečo veľmi trhať. Zo sna ju budila mamička, aby jej ukázala sneh, ktorý za noc napadol v dedine. Anička nemohla uveriť tomu, čo sa jej v noci snívalo, preto sa rozhodla, že sa pôjde presvedčiť na pole. Na zasneženom poli nenašla nič, a tak sa sklamaná vrátila spať k mamičke a bratovi.