Jeden deň bez zlozvykov! (Diskusný príspevok)

Jeden deň bez zlozvykov! (Diskusný príspevok) 

Vážení učitelia, milí spolužiaci,

rada by som sa zapojila do diskusie na tému, aké by to bolo prežiť jeden deň bez akéhokoľvek zlozvyku alebo zlozvykov, ktoré, či už si to uvedomujeme alebo nie, spôsobujú v našich životoch stagnáciu a brzdia nás na ceste k napredovaniu a ceste k lepšiemu ja.

Rozhodne nie je jednoduché v živote človeka priznať si akúkoľvek chybu, ale na druhej strane práve toto človek potrebuje pre svoj vnútorný rast.

Keď som nedávno kráčala mestom a veľmi sa ponáhľala domov, cestu mi bránila staršia teta, ktorá svojím pomalým krokom a veľkými nákupnými taškami zaberala celý chodník. V tej chvíli sa vo mne vzbudil bezpredmetný hnev, no následne som sa zarazila a uvedomila si, že svoj život nežijem, len ho prežívam v stálej uponáhľanosti.

Spomalila som a rozmýšľala, ako by vyzeral môj deň bez zlozvyku, ktorý robí z môjho života hotovú naháňačku a zo mňa samotnej štvanú zver. Jeden jediný deň skúsiť vypnúť mobil s hodinkami a budíkom a vychutnávať si každú chvíľu, ktorú mi daný deň prinesie. A nikam sa neponáhľať, žiť.

S touto myšlienkou sa mi postupne začali vynárať aj iné zlozvyky, ktoré do istej miery rezonujú v mojom živote. Tých pár minút, počas ktorých by som prišla domov skôr, keď moju cestu brázdila neznáma pani, by som aj tak premrhala na internete alebo pozeraním nezmyselných televíznych kanálov, ktoré ako keby jedna mater mala. A potom by som to celé alibisticky zhodila na dobu, v ktorej práve žijeme.

Fotíme veľa fotiek, ale už si ich ani neprezeráme, máme počítač plný hudby, ktorú si nemáme kedy vypočuť, za oknami obdivujeme krasu prírody, ale nemáme čas „privoňať“ si k nej. Hovorí sa, že na osvojenie si dobrých zvykov človek potrebuje dvadsaťjeden dní, ale nikde sa nehovorí, aké je to s tými zlozvykmi. Možno práve preto, lebo vydržať aspoň jeden deň bez zlozvykov dá poriadne zabrať. Možno sa vzdávame hneď na začiatku, lebo si deň bez našich zaužívaných vecí nevieme predstaviť.

A možno si v tom celom zhone ani neuvedomíme, že to je práve to, čomu by sme mali dať pomenovanie zlozvyk. Myslím si však, že prežiť deň a vytrvať by do našich životov vnieslo nové svetlo a chuť niečo zmeniť. Zmeniť život k lepšiemu a možno pri tejto zmene aj zostať.

Mnoho ľudí mení svoje životy, ale ani jeden z nich netvrdí, že cesta za úspechom je ľahká. Podľa mňa je všetko možné, ak človek vynaloží maximálne úsilie a odhodlanie naplniť to, do čoho sa pustil. Napríklad, ak je to aj ten deň bez zlozvyku. Dôležité je vždy si pripomínať dôvod, prečo som celú túto cestu vôbec začínal.

Ak sa rozhodnem pripustiť si chybu a skúsiť s ňou bojovať, neznamená to, že som človek s množstvom chýb, ktorý nevie ako ďalej, práve naopak, títo ľudia dokážu najviac profitovať z rastu svojej osobnosti, aj keby to malo znamenať odchod z ich komfortnej a stereotypnej zóny.

Chcela by som ešte pripomenúť, že samotná cesta za zmenou môže byt skutočným dobrodružstvom, aj keby to malo stáť čokoľvek. A pre tých, ktorí tvrdia, že dobrodružstvá sú nebezpečné, poviem len, aby skúsili žiť v stálej rutine, stereotype, ktorý ovláda ich život, a tým ho ničí omnoho rýchlejšie.

Ďakujem za pozornosť!