„Shopaholic“

„Shopaholic“

Stalo sa to cez letné prázdniny. Dni boli teplé a slnečné. Cestovala som lietadlom s príručnou batožinou ku krstným rodičom do Londýna na prázdniny. Celý školský rok som sa nevedela dočkať, kedy už tam pôjdem na „babské nákupy“ s mojou krstnou. Finančne som sa zabezpečila už pred prázdninami. Hneď ako som k nim prišla, mala som chuť ísť sa „prejsť“ po nákupnom centre, ale zo slušnosti som to odložila na ďalší deň.

Po rannom prebudení som nemyslela na nič iné, len ako utratiť svoje úspory na šatstvo. Tak sme teda spolu s krstnou zablúdili do londýnskych obchodov. Kupovala som, čo mi padlo do očka, samozrejme, väčšinou to boli topánky. O pár dní neskôr prišli za mnou do Anglicka môj ocino s bratom. Mali tu obchodnú cestu. Tí mi cestou späť na Slovensko zobrali všetky moje „staré“ veci a aj nové, ktoré som si stihla nakúpiť do ich príchodu. Ostával mi približne týždeň do môjho odchodu domov, ale čosi sa mi v kapse zvýšilo, a to mi tĺklo v hlave. Neostávalo mi nič iné, len sa vybrať opäť do „môjho sveta“.

No ani som sa nenazdala a bol posledný deň do môjho odletu domov. Ako každý mladý som mala chuť sa ísť zabávať. Let som mala ráno o 4:30. Krstní rodičia si šli na chvíľku pospať, a tak sme sa vybrali spolu aj s bratrancami a kamarátmi do „sveta“. Povedali sme si, že spať nejdeme a do rána sa budeme zabávať. Tak aj bolo! Veci som si pobalila deň vopred, aby som bola nachystaná, keď vstanú krstní. Nadránom kamaráti odišli domov. Chýlilo sa k 3-tej hodine, krstní rodičia už boli nachystaní a ja tiež. Obula som si do lietadla veľmi „pohodlnú“ obuv lodičky. Čas nás súril, preto sme sa museli ponáhľať.

Akonáhle sme dorazili, vybrala som sa rýchlo na letisko, aby som stihla lietadlo. Krstní rodičia šli naspäť domov. Avšak v spätnej letenke som mala zakúpenú iba príručnú batožinu. Keď som sa dostala cez všetky kontroly, nakoniec ma zastavila pri vstupe do lietadla jedna anglicky hovoriaca pani, ktorá ma poprosila, aby som si odvážila príručnú batožinu.

Batožina mi presahovala cca 5kg. Pani si pýtala odo mňa zálohu 35 libier, ktoré som však v peňaženke nenašla, keďže som všetko minula. Do odletu lietadla som mala asi 5 minút. Rýchlo som volala našim domov, aby s tým niečo urobili, no márne. Otec mi povedal, aby som na letisku nechala kabelku alebo príručný kufor. No nemohla som!!! Mala som tam nové topánky, oblečenie. Predsa taký „poklad“ som tam nechať nemohla!!! Neostávalo mi nič iné, ako zrušiť let.

Tak sa aj stalo. Krstní sa museli po mňa vrátiť späť na letisko, a tak som ostala u nich o týždeň dlhšie. Ocino bol síce trochu rozčúlený, ale potom ho to prešlo a musel mi nanovo kúpiť spiatočnú letenku, ale už aj s batožinou. O týždeň som letela na Slovensko, a tentokrát som prišla v poriadku bez žiadnych prekážok.

Prázdniny u krstných rodičov mi priniesli veľa zážitkov a rada si na nich zaspomínam, no dúfam, že sa mi to už nestane. Teším sa na ďalšie nákupy...