Darček (Rozprávanie)

Darček (Rozprávanie)

Zo sna ma vytrhlo zvonenie mobilu. Teda nebol to sen, ale skôr nočná mora. Pozrela som sa na displej a zistila som, že mi volá môj najlepší kamarát. V tom momente som si uvedomila, že dnes mám narodeniny a deň sa mi hneď zdal krajší.

Rýchlo som mu zodvihla. Z telefónu znel jeho hlas:

„Všetko najlepšie Rosie! Príď o hodinu ku mne.“

„Ahoj Erik. Ďakujem krásne! Prečo mám prísť k tebe?“ čudovala som sa.

„Príď si pre darček. Teda, samozrejme, len ak ho chceš.“

„Jasné, že ho chcem! Budem tam!“ nečakala som na odpoveď a vypla som hovor. Rýchlo som sa obliekla a umyla si zuby. Celý čas som si pospevovala známu pieseň, ktorú hrali v rádiu. Zbehla som dole schodmi a vykročila som do kuchyne. Naraňajkovala som sa a vypila som kávu. Z domu som odchádzala necelých štyridsať minút po telefonáte s Erikom.

Uberala som sa k nemu ľahkým krokom a s výbornou náladou. V hlave mi vírili všetky možné nápady na darček. Keď som dorazila pred jeho dom, už ma čakal. Objal ma a začal kráčať nejakým smerom. Nevedela som, kam ideme, a tak som ho len sledovala. Celou cestou sme sa rozprávali a smiali. Dnešný deň už nemohol byť krajší. Erik bol jeden z mála ľudí, ktorí o mne vedeli všetko a úplne sme si rozumeli.

Keď z ničoho nič zastavil, obzrela som sa okolo seba. Vtedy som pochopila, čo ma dnes ešte čaká. Zbadala som malé letisko, lietadielko a dvoch postarších pánov, pravdepodobne pilotov.

„Tadá! Všetko najlepšie!“ zopakoval Erik ešte raz. Zmocnil sa ma pocit strachu a neskutočne mi stúpal adrenalín. Začal ma oblievať studený pot, príšerne som sa totiž bála výšok. Nevedela som, čo mám na to povedať, a tak som len stála s otvorenými ústami a čakala, čo sa bude ďalej diať. Pristúpil k nám jeden z pilotov a o niečom sa s Erikom rozprával.

Vôbec som ich nevnímala, predstavovala som si len to, ako mám vyskočiť z toho prekliateho lietadla. Nevedela som, či sa mám skôr smiať alebo plakať. Spamätala som sa v momente, keď ma začali obliekať do špeciálnej kombinézy. V priebehu pár minút sme už boli v oblakoch a ja som stále nemohla uveriť tomu, čo som sa v tej chvíli chystala urobiť. Dohodli sme sa, že Erik vyskočí prvý a ja hneď za ním, ako posledný bude skákať inštruktor, ktorý nás ešte pred vzlietnutím poriadne zaskočil. Ani som sa nenazdala a Erik už skákal. Povedala som:

„Teraz alebo nikdy.“ Zhlboka som sa nadýchla, zatvorila som oči, napočítala som do troch a skočila. Nikdy v živote som na seba nebola viac hrdá ako v tom momente. Prekonala som samú seba a svoj strach. Cítila som, ako mi vietor dul do tváre a cítila som sa slobodne, ako vták. Pozorovala som nádhernú prírodu a užívala si zatiaľ najkrajších dvadsať sekúnd môjho života.

Všetko bolo dokonalé až do chvíle, keď som mala otvoriť padák. Potiahla som lanko raz, no padák sa neotvoril. Potiahla som druhýkrát a stále nič. Spanikárila som a nevedela, čo mám robiť. Inštruktor mi nemal ako pomôcť, keďže skákal o pár sekúnd neskôr ako ja. Našťastie moje volanie o pomoc začul Erik. Stále som sa rútila dolu oblohou a predstavovala si, ako sa v najbližších sekundách zabijem. Erik už mal padák otvorený, ale nemohol ma vidieť, keďže som stále bola nad ním. Kričala som mu, nech sa pokúsi zachytiť moju ruku, keď budem padať okolo neho, no nebola som si istá, či ma počul.

Nikdy v živote som nemala také obrovské šťastie v nešťastí ako v ten deň. V momente, keď som sa okolo neho obrovskou rýchlosťou rútila k zemi, zachytil moju ruku a zachránil ma. Potiahol ma k sebe a ja som mu cez vzlyky ďakovala za záchranu života. Pred očami mi prebehol celý môj život a ja som nikdy nebola šťastnejšia ako v tom okamihu.

Plakala som celý čas, až kým sme spolu neklesli na zem. Skončila som síce zo zlomenou rukou, ale živá. Z toho dňa som si odniesla dve skúsenosti. Prvá je, že už nikdy nenastúpim do lietadla a nenechám sa nahovoriť na žiadny adrenalínový šport. Druhou je, že na pravých priateľov sa môžete spoľahnúť v akejkoľvek situácii, dokonca aj pri záchrane života a pokazenom darčeku. Dnes môžem povedať, že Erikovi z celého srdca ďakujem za to, že mi podal ruku v ten pravý čas. A to doslova.