Esej k 75. Výročiu vzniku OSN

Esej k 75. Výročiu vzniku OSN

Dňa 26. júna 1945 bola v metropole severnej Kalifornie podpísaná Charta OSN. Tento dokument mal ľudstvo zbaviť vojen a konfliktov, garantovať rešpektovanie ľudských práv. Európa jasala, druhá svetová vojna sa pre ňu skončila. Vo svete bol koniec vojny na spadnutie. Po najhoršej tragédii, akú ľudstvo zažilo sa začal proces obnovy. Marshallov plán pomohol značnej časti Európy postaviť sa opäť na nohy. Začal sa proces mondializácie, ktorý spravil svet otvorenejším miestom.

Technologický rozmach vyústil do digitálnej doby a liberalizácia cestovania umožnila masám preskúmať vzdialené kultúry. Všetko má však svoju daň. Niektoré negatívne faktory v spoločnosti ostali, ba priam sa môže zdať, že sa prehĺbili. Ľudské práva sú naďalej na mnohých miestach na svete porušované, mnohé národné štáty sú ekonomicky a politicky nestabilné a nedokážu zabezpečiť svojim obyvateľom dôstojné podmienky na život. Moderný svet sa mení rýchlo a pochopiť ho sa stáva čoraz náročnejšia úloha. Preto si kladiem otázku: Kam smeruje súčasný svet?

Po prvé, navzdory ekonomickému rastu vo svete, životná úroveň mnohých ľudí nestúpa. Pracujúca trieda žije častokrát na prahu chudoby, i keď predstavuje prínos pre ekonomiku. Pre ilustráciu tohto argumentu viďme situáciu vo Venezuele¹. Krajina, ktorá bola kedysi bohatá vďaka čiernemu zlatu, je dnes na pokraji krachu.

Sužuje ju hyperinflácia, politická nestabilita a takmer omniprezentá korupcia. Kvôli týmto fenoménom sú z krajiny ročne nútení emigrovať milióny ľudí. Týka sa to najmä robotníkov, ktorí často pracujú v zlých podmienkach a sú za svoju prácu nedostatočne ohodnotení. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa neustále zväčšuje. Za predpokladu, že budú súčasné trendy pokračovať môžeme dospieť k záveru, že svet v roku 2045 bude ešte viac poznačený krízami - či už ekonomickými, alebo následne migračnými.

Po druhé, v prípade, že sa situácia nezmení, môžeme v roku 2045 očakávať silnú diskrimináciu žien v mnohých častiach sveta. Žiadny, alebo nedostatočný prístup k vzdelaniu neumožní ženám prekonať rodové stereotypy a rokmi vštiepenú rolu ženy v spoločnosti. Tento fenomén je najviac viditeľný v menej rozvinutých krajinách, najmä v krajinách afrického kontinentu.

Svetová banka uvádza, že iba 4 % chudobných žien zo severozápadnej oblasti Nigérie je gramotných, čo je enormný rozdiel oproti 99 % gramotným, bohatým mladým ženám z juhovýchodnej časti krajiny². Taktiež, podľa odhadov organizácie UNESCO, až 15 miliónov dievčat, z čoho polovica v subsaharskej Afrike, nikdy do školy nenastúpi. Je preto logické očakávať, že v roku 2045 bude počet nevzdelaných a diskriminovaných žien narastať, a to najmä v slabo rozvinutých krajinách.

Po tretie, netreba zabúdať na následky klimatických zmien, ktoré môžu mať devastačný efekt na ľudí a zvieratá z postihnutých oblastí. Svetový fond na ochranu prírody uvádza množstvo dramatických zmien, ktoré sa udejú v prípade, že sa človek nebude zaoberať týmto problémom dostatočne³. Medzi zásadné zmeny patrí napr. narušenie rovnováhy ekosystému pitnej vody, ktorá steká z ľadovcov. Viaceré významné rieky ako Ganga, Mekong, či Indus čerpajú vodu z topiacich sa horských ľadovcov v Himalájach.

Rýchle topenie ľadovcov môže spôsobovať záplavy na brehoch týchto riek, ktoré tečú v ľudnatých oblastiach, čo môže negatívne ovplyvniť život v týchto zónach. Zaplavenie, aj keď iného typu hrozí aj niektorým atolom, ako napr. Tuvalu, či Marshallove ostrovy. Tieto ostrovy môžu byť o niekoľko rokov pod hladinou oceánu, čo v značnej miere ohrozuje domácich obyvateľov.

V prípade, ak človek nezasiahne dostatočne, budú klimatické zmeny v budúcnosti viac viditeľné a budú mať negatívny dosah na obrovské množstvo ľudí na celom svete.

Pre zhrnutie, aj napriek technologickému rozmachu a ekonomickému rastu je na svete stále veľké množstvo ľudí žijúcich na hranici chudoby. Zväčša sa jedná o málo kvalifikovaných robotníkov, či roľníkov, pre ktorých je často ich rodná krajina hostilným miestom a sú nútení emigrovať. V prípade súčasných trendov je preto vysoko pravdepodobné, že v roku 2045 sa ich situácia bude naďalej zhoršovať. Zásadným problémom dnešného, i budúceho sveta, je obmedzený prístup k vzdelaniu, čo sa týka najmä mladých a chudobných dievčat v subsaharskej Afrike, no tento problém nie je zďaleka prítomný len v krajinách Afriky. Netreba zabúdať ani na následky klimatických zmien, ktoré jednoznačne ovplyvnia náš život v budúcnosti.

Vyššie napísaná prognóza sveta v roku 2045 nenesie prvky nadšenia, či eufórie z budúcnosti. Napriek tomu je dôležité mať aj pozitívnu víziu sveta, či jeho vysnívanú verziu. Pri otázke o vysnívanom svete má množstvo ľudí tendenciu odpovedať úvahami o svete, v ktorom sú si ľudia rovní, či o svete, kde má každý rovnakú šancu na úspech a na šťastie. Žiaľ, tento ideál ostáva len v rovine utópie. To však neznamená, že ľudia by sa mali prestať snažiť dosiahnuť tieto ciele, práve naopak. Asi nikto by nechcel pre svoje dieťa taký svet, v ktorom mu môže byť odopretá šanca na vzdelanie a na osobnostný rozvoj, či taký svet, v ktorom bude nútené hľadať nové a nové útočiská v dôsledku environmentálnych, alebo politických kríz. A práve preto, ak chceme dosiahnuť náš vysnívaný svet, či aspoň posunúť jeho vývoj pozitívnym smerom, je dôležité konať.

Organizácia spojených národov a organizácie spadajúce pod ňu by mali ešte ráznejšie pokračovať vo svojej misii. UNICEF by sa mal zamerať na pomoc deťom v núdzi, zabezpečiť im šancu vzdelávať sa a viesť tak dôstojný život. Podľa údajov od Svetovej banky má stále množstvo práce, keďže milióny detí nemajú prístup k vzdelaniu. Medzinárodná organizácia práce musí dbať na dodržiavanie práv pracujúcich a na ich sociálne istoty. Je rovnako dôležité, aby Svetová banka a Medzinárodný menový fond boli implikované do ekonomiky jednotlivých štátov, a aby boli pripravené efektívne zasiahnuť v prípade krízy, sanovaním ekonomiky postihnutej krajiny, aby mala šancu krízu prekonať a zabezpečiť tak ľudu stabilitu, dodržiavanie práv a sociálne istoty.

Dosiahnutie tejto zmeny však nemôžeme vyžadovať iba od medzinárodných organizácii. Na preklenutie priepasti je potrebné byť aktívny a uvedomelý. Je dôležité senzibilizovať ostatných ľudí, aby pochopili, prečo je dôležité usilovať sa o zmenu. Len vytváraním tlaku na vlády národných štátov a voľbou politikov, ktorí sa budú zaoberať týmito problémami môžeme situáciu zmeniť k lepšiemu. Prispieť k zmene môže naozaj každý svojim dielom, čo je taktiež veľmi dôležité, pretože bez angažovanosti jednotlivcov sa žiadne zmeny v spoločnosti nemôžu udiať.

Záverom, svet v roku 2045 bude jednoznačne vyspelejší, ako ten dnešný. Napriek pokroku a zvyšovaniu životnej úrovne však bude stále existovať mnoho environmentálnych, či politických problémov. Povinnosťou svetového spoločenstva je spraviť všetko preto, aby boli tieto problémy eliminované, aspoň čiastočne.

Chudobní, no pracujúci ľudia by mali mať právo na dôstojný život a dôstojné ohodnotenie svojej práce. Milióny detí, by mali mať prístup k vzdelaniu, ktoré im zabezpečí lepšie miesto na trhu práce, ale aj kvalitnejší život vo všeobecnosti. Aj prírode by sme mali začať splácať svoj dlh, lebo ona si bez nás poradí, no vice versa to neplatí. Samozrejme, svet sužuje omnoho väčšie množstvo problémov, toto sú síce len niektoré z nich, no vyriešenie, resp. zlepšenie každej, z týchto otázok pomôže následne k zlepšeniu ďalších, na ňu naviazaných problémov.

Tí ľudia, ktorí sa narodili v podmienkach, v ktorých majú dostupné vzdelanie a môžu tak viesť dôstojný život, by mali byť solidárni s tými, čo také šťastie nemajú. Naši predkovia boli rovnako solidárni s nami, keď, i napriek neúspechu Spoločnosti národov a následnej druhej svetovej vojne založili Organizáciu spojených národov, ktorá mala za cieľ chrániť mier vo svete a prehlbovať medzinárodnú spoluprácu. Našou morálnou povinnosťou je teda pokračovať v ich odkaze a budovať lepší, spravodlivejší a solidárnejší svet. Pre všetkých a bez výnimky. Prispieť musíme všetci. Bude to dlhá cesta a nikto nám úspech vopred negarantuje, no to neznamená, že sa o to netreba pokúšať...