Ako vnímam názory mileťanov na ontologické otázky vzniku a formovania sveta (Úvaha)

Ako vnímam názory mileťanov na ontologické otázky vzniku a formovania sveta (Úvaha)

Ľudský druh sa odpradávna snaží porozumieť svojej existencií a hľadá, čo najrealistickejšie vysvetlenie pre fungovanie nášho sveta. Niektorí vysvetlenie našej existencie hľadajú v náboženstvách, iní zas v teoretickej fyzike. Podľa niektorých mysliteľov, nás práve naša túžba poznávať a hľadať odpovede na naše otázky, najviac odlišuje od ostatných živočíchov, s ktorými sa delíme o našu malebnú planétku Zem, ktorá mimochodom obieha okolo úplne priemernej hviezdy, kdesi pri okraji Mliečnej dráhy.

Dnes už vieme, že teórie z obdobia rannej gréckej filozofie s najväčšou pravdepodobnosťou neopisujú svet, v ktorom žijeme dostatočne racionálne a odborne. Poďme sa však spoločne pokúsiť pochopiť, ako sa na náš svet pozerali filozofi z Milétskej školy.

Raní grécki filozofi sa vôbec ako prví hlbšie zaoberali otázkou nášho bytia, prírodných úkazov, existencie nášho sveta a celkovo sa snažili nájsť prvopočiatok nášho sveta. Rovnako ako dnes, aj názory vtedajších filozofov sa do istej miery líšili. Prvou gréckou školou, ktorá sa zaoberala filozofovaním, bola práve Milétska škola.

Mileťania sa zaoberali fyzickými otázkami týkajúcich sa nášho sveta. Snažili sa vysvetliť z čoho je príroda, z čoho sú veci a akú majú povahu. Svet chápali ako živý organizmus, a preto sú často označovaní ako prírodní filozofi. Hľadali pralátku (arché), z ktorej všetko vzniklo, a na ktorú sa opäť všetko obráti. Ich teórie sú veľmi jednoduché a naivné. Za arché považovali jednotlivé prírodné živly.

Zakladateľom Milátskej školy bol Táles, ktorý tvrdil, že svet vznikol z vody. Vodu považoval za blahodarnú tekutinu, bez ktorej by nič nemohlo existovať, a ktorá nikdy nevzniká ani nezaniká. Paradoxom však je, že samotnú podstatu vody ako základu všetkého nijako nevysvetlil.

Tálesov žiak Anaximandros určil za prvopočiatok sveta niečo neobmedzené, neurčité, čo samo o sebe vecou nie je (apeirón). Podľa neho apeirón tvorí podstatu všetkých vecí, ktoré určitú dobu existujú a potom sa opäť menia na apeirón za trest, že sa stali vecami. Ďalším významným filozofom z Milátskej školy bol Anaximenes. On určil za prvopočiatok sveta vzduch. Anaximenes tvrdil, že ak sa vzduch zrieďuje stáva sa ohňom, ak naopak hustne stáva sa vetrom, ak ešte viac zhustne stáva sa mračnom, potom vodou, zemou, kameňom… Dokonca podľa neho vzduch tvorí aj bohov a božské veci.

Ak sa dnes zamyslíme nad jednotlivými teóriami týchto filozofov, nie jednému z nás z toho príde do smiechu. Netreba však zabúdať, že cesta k poznatkom, ktoré dnes ovládame začala práve takýmito pre nás primitívnymi teóriami. Na druhej strane by sme sa možno mali zamyslieť nad tým, či sami neveríme v niečo, nad čím sa budú nasledujúce generácie smiať rovnako ako sa niektorí z nás smejú filozofom z Milátskej školy. Na záver by som už azda len dodal, že ak už má náš svet akýkoľvek význam, nikdy nás neprestane udivovať a ohromovať.