Koncoročný príhovor deviatakov + poďakovanie

Koncoročný príhovor deviatakov + poďakovanie

Vážená pani riaditeľka, pani zástupkyňa, milí učitelia, žiaci a rodičia,

v mene všetkých žiakov deviateho ročníka, by som sa Vám chcela prihovoriť a poďakovať za všetko, čo ste pre nás urobili a ako ste si nás vychovali.

Neviem, kde začať, ale niekde musím. Takže v prvom rade som rada, že som mohla stretnúť tak výnimočných ľudí. Ich večný elán do života a neustále presadzovanie si svojho ma naučilo, ako sa pripraviť na život.

Náš učiteľský zbor nás viedol tŕnistou cestou plnou číhajúcich prekážok, ktoré sme museli zdolať a zakaždým na nás svitol lúč nádeje. Tiež ste nás naučili veľa poznatkov z predmetov a zo života, ktoré nám dajú mnoho. Sme nesmierne radi, že sme si to vzali k srdcu a cítime sa už viac pripravení na ďalšie etapy života.

Mnohí z nás si vybrali rozličné stredné školy, na ktorých stretnú nových ľudí a začlenia sa do nového kolektívu. Keď sa zamyslím a porovnám si nás, ako sme sa v každom ročníku menili, či už vzhľadom alebo povahou, je to obrovská zmena.

Táto škola bola pre nás druhým domovom, za ktorým nám bude smutno, ale budeme sa musieť zmieriť s tým, že odchádzame a vyroniť slzy smútku aj šťastia. Týmto by som sa chcela v mene všetkých žiakov ďakujem.

Poďakovanie od deviatakov č. 1

… vám chcem poďakovať. Za čo? Za vaše vždy usmiate tváre, milí prístup a veľmi veľa trpezlivosti pri vysvetľovaní učív, ktoré sme nie vždy rýchlo pochopili. Nie vždy bolo v škole ľahko, ale nemenil by som.

Naučili ste nás dôležité veci, bez ktorých by sme sa v živote nezaobišli. V škole bolo naozaj dobre. Zažili sme tu veľa srandy a dlhé minúty smiechu. Pamätné ostanú aj niektoré výroky, ktoré v triede odzneli. Deviataci vedia, o čom hovorím :).

Poďakovanie od deviatakov č. 2

… Pri tejto príležitosti sa chcem vrátiť do chvíle, keď som prvýkrát prekročila prah tejto školy. Bála som sa a chcela som byť už veľkou deviatačkou. Ani som sa nenazdala a už je to tu. Týchto deväť rokov ubehlo ako voda. Tie výlety, exkurzie a chvíle s vami ostanú spomienkou na túto školu.

Ona sa nám na deväť rokov stala vlastne druhou rodinou. Teraz každý odchádza svojou cestou. No každý koniec nesie v sebe nový začiatok. Určite sa mnohí tešíme na strednú školu, ale bude nám to tu chýbať. Chcem sa poďakovať všetkým učiteľom, ktorí nás mali snahu niečo naučiť.

Veľká vďaka patrí najmä našej triednej učiteľke, ktorá mala na nás občas aj nervy. Samozrejme, nemôžem zabudnúť na pána školníka, ktorý nás každé ráno vítal pri dverách s úsmevom na tvári. Všetkým vám ešte raz ďakujem.

Poďakovanie od deviatakov č. 3

... Do tejto školy, kde dnes končím deviaty ročník, som prišla na začiatku siedmeho ročníka. Teda som sa so školou už raz lúčila, aj keď s inou. Vtedy som sa z odchodu tešila, čo nie je veľmi výnimkou ani teraz.

Rozlúčka s touto aj s tou minulou školou je v niečom podobná, ale aj rozdielna. Prvým rozdielom je, že vtedy som odchádzala zo základnej školy na inú základnú školu, ale teraz budem ďalej pokračovať na strednej škole.

Tento deň nikdy neoznačím pod smutné dni, pretože smútok z odchodu prekonáva radosť z budúcej strednej školy. Keď sa pozriem späť, mám veľa pekný spomienok, ale to nie je dôvodom na to, aby som bola smutná, pretože priateľstvá, tie ozajstné, ostanú aj po skončení deviateho ročníka a s kým iným sa dá na tie krásne zážitky spomínať lepšie ako s kamarátmi, s ktorými ste ich zažili?

Preto je pre mňa ukončenie posledného roku v ZŠ viac novým začiatkom ako koncom.

Poďakovanie od deviatakov č. 4

... Je to akoby včera, čo sme v tejto škole boli prvýkrát. Všetko to ubehlo veľmi rýchlo. Veľa sme sa toho naučili a našli sme si veľa priateľov. Zažili sme mnoho vtipných situácií, ale do našej cesty sa postavili aj tie ťažké.

Mali sme dosť problémov, ale vždy sme sa navzájom podržali a všetko sme spoločne zvládli. Sme veľmi dobrý kolektív a som rada, že som mohla byť jeho súčasťou.

A na záver by som sa chcela všetkým srdečne poďakovať za tieto krásne roky môjho života.

Poďakovanie od deviatakov č. 5

... Prežili sme spolu veľa radosti, ale aj smútku. Stali sme sa ako keby rodina. Nahľadiac na to, že sme každý iný a nie vždy sme sa zhodli, držali sme spolu až do konca. Teraz prišiel ten čas, kedy sa takto tu v tejto triede vidíme naposledy. Naposledy sa takisto lúčime s touto školou, ktorá nám dala a naučila nás do života veľa vecí.

Najviac, však, ďakujeme učiteľom, ktorí nás nie vždy učili s nadšením. Som veľmi rada, že som spoznala takých úžasných a zábavných ľudí. S vami som sa nikdy nenudila a dúfam, že ani nebudem, keď sa niekedy v budúcnosti stretneme. Budú mi chýbať všetky tie naše somariny a hlášky, čo sme vymýšľali. Proste mi budete všetci chýbať.

Poďakovanie od deviatakov č. 6

... Určite všetci vieme, že všetko sa raz začína, a všetko sa raz končí. Tie roky, ktoré sme strávili v našej škole ubehli rýchlejšie, ako sa nám zdá. Skúste sa rozpamätať na Váš prvý školský rok, ako ste sa tešili do školy a poctivo si písali domáce úlohy. Bolo to už celkom dávno a polovica si to zrejme nepamätá. Potom ste o 4 roky boli piatakmi a prešli ste na 2.stupeň.

Zoznamovali ste sa so všetkým novým, lebo zatiaľ, čo Vás na prvom stupni učila jedna jediná učiteľka, na druhom stupni Vás učila skoro každú hodinu iná. Učenie bolo čoraz ťažšie a ťažšie. Taktiež nás zastihla puberta. Vtedy sme sa správali ako... Nedá sa to nazvať. Za moju triedu môžem povedať, že nám to tak trochu ostalo. No dobre, tak trochu viac.

Každý sa vtedy tešil, že raz konečne vypadne z tejto školy. Myslím, že názor väčšiny ľudí sa zmenil. Aj keď máme toho veľa a všetko nám lezie na nervy, nemôžeme zniesť jeden druhého, stále sa dokážeme spolu smiať a rozumieme si. Vždy som sa čudovala, prečo deviataci plačú.

Veď už konečne pôjdu preč. Teraz sa však zdá, že nebudem výnimkou a myslím, že ani nikto z Vás. Neviem si predstaviť, že by som mala inú triedu ako je tá, v ktorej som teraz. Môžete si o nás myslieť, že sme zlá trieda, alebo hocičo iné, ale oni sú tí najúžasnejší na svete. A za to som hrozne vďačná.

Mohla by som sa rozpísať, čo všetko sme porobili, čo lietalo po našej triede, kto rozbil umývadlo, ako krásne vyzerá stena nad naším košom, ale to by sme tu boli dlho.

Chcem sa poďakovať našej pani riaditeľke, pedagógom, vychovávateľkám, všetkým žiakom a hlavne mojej úžasnej triede a našej triednej pani učiteľke, ktorá nás mala na krku a obdivujem ju za to, že to s nami zvládla.

Ďakujem.