„Moderná choroba“ alebo Hyperventilačná tetánia (Úvaha)

„Moderná choroba“ alebo Hyperventilačná tetánia (Úvaha)

Tak ako hovorí nadpis, dnes je moderné rozprávať o svojich problémoch. Človek by povedal, že počúva z každej strany ako sú ľudia čoraz viacej otvorenejší a rozprávajú o všetkom. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je to presný opak.

Položte si otázku. Poznáte niekoho, kto je veľmi výrečný? Možno práve on je ten, ktorý hovorí o sebe a svojich problémoch najmenej spomedzi všetkých ľudí. Prívlastok „najukecanejšia“ mi ostal aj po pätnásť minútovej konverzácií dokonca aj s neznámym človekom. Dar či prekliatie ? Považujem to za veľmi dobrú vlastnosť, pretože viem, že sa v živote nestratím.

Avšak hovoriť na témy od politiky cez životné prostredie až ku počiatkom sveta neznamená, že hovorím o sebe, o svojich problémoch. Rozlišujme kto hovorí o sebe a kto hovorí o problematikách vo svete. Občas je fajn nájsť si čas na seba a porozprávať sa s priateľmi, rodinou o sebe. O tom ako sa cítime, o tom čo nás trápi aj keby to malo vyznieť ako najväčšia hlúposť na svete. Len sa rozprávajte. Nerozprávanie vás môže dostať do nepríjemnej situácie, dokonca vznikajú z toho zdravotné problémy.

A tu sa dostávame k vysvetleniu pojmu: „Moderná choroba.“ Moderná choroba alebo Hyperventylačná Tetania. V podstate nehovorím o vážnom ochorení. Teraz si určite kladiete otázku ako súvisí rozprávanie s Tetaniou ? Táto diagnóza korení v psychike človeka. Uvediem svoj osobný príklad. Pred dvomi rokmi, predtým ako mi diagostikovali Hyperventilačnú Tetaniu som žila celkom rýchly život. Mnoho povinností v škole, doma, brigáda vo voľnom čase a mnoho aktivít. Nemala som čas sama na seba, čas na to spomínané rozprávanie o sebe, svojich pocitoch či problémoch, ktorých bolo viac ako dosť.

Mala som nabitý program každý deň. Spánok bol pre mňa na poslednom mieste. A to tiež veľmi prispelo k vrcholu, ku ktorému som sa pomaly blížila svojim životným štýlom. Deň ako každý iný, zobudila som sa po štvorhodinovom spánku chystala som sa do školy až na menšiu zmenu v režime, že som sa necítila tak dobre ako obvykle. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť a tu nastala chyba.

V škole pri pomyslení na jedlo mi bolo obzvlášť horšie. Nedokázala som sa sústrediť, nepokojné dýchanie a trasenie rúk bolo čoraz intenzívnejšie. Mala som jedno veľké šťastie, že tento stav na mne spozorovala pani profesorka. Avšak už som sama nedokázala ovládať koordináciu tela, končatiny zovieral krč a rýchle dýchanie ma priviedlo do omdletia.

Po pár minútach obklopená učiteľmi som sa prebrala na zemi a stále som nevedela ovládať svoje telo. Zmocnil sa ma strach. Stav, kedy netušíte čo sa s vami deje je neporovnateľný s ničím. O pár minút som už bola ošetrovaná záchranármi v sanitke. Po príchode do nemocnice bolo zjavné, hospitalizácia bude nutná. Po týždennom pobyte na nemocničnou lôžku a po absolvovaní niekoľkých vyšetrení mi diagnostikovali Hyperventilačnú Tetaniu. V preklade do našej reči je to spojenie s psychickou záťažou, únavou a ďalšími faktormi. Takže pri psychickej únave čí veľkej záťaži sa dostávam do kŕču a mám problémy s dýchaním.

Ako sa „to“ lieči? Treba si v prvom rade uvedomiť, že to nie je choroba. Na svete existuje omnoho viac závažnejších ochorení ako Tetania. Je to na nás, ako sa rozhodneme s tým bojovať. Ja osobne som sa vďaka jednej pani doktorke naučila pár cvikov ako si regulovať dýchanie v prípade blížiaceho sa Tetanického kŕču. To je len jedna z alternatív ako sa vyhnúť takémuto stavu.

Taktiež som si začala viac nachádzať čas sama na seba, rozprávať sa s rodinou s priateľmi o svojich problémoch, starostiach a o tom ako sa cítim. Pár krát sa mi ešte podobné stav opakoval, avšak už uplynuli dva roky od prvého stretnutia mňa a Tetánie a dnes už môžem povedať, že Tetánia nie je choroba. Je to len spôsob ako sa na nás odzrkadlí náš nevhodný životný štýl, ako nemáme čas na seba a rozprávanie sa o našich problémoch. Po takejto skúsenosti som si uvedomila, že psychika človeka je najzraniteľnejšie miesto. Fyzickú silu môžeme nadobudnúť veľmi rýchlo no ta psychická je omnoho krehkejšia.

Záver a odporúčanie už odznelo avšak opakovanie je matka múdrosti. Rozprávajte sa o svojich problémoch, pocitoch a doprajte si čas na samých seba. Tak málo stačí a nemusíte sa obávať dnešnej „modernej choroby“.