História Košíc

História Košíc

Košice, druhé najväčšie mesto Slovenska. No nie vždy sa naše mesto volalo Košice. Prvá zmienka o meste je z roku 1230, ktorá spomína kostol v kráľovskej osade menom Villa Cassa. Mestom sa stali Košice po roku 1241, po usídlení saského Nemecka. Neskôr v roku 1369 Košice získali mestský znak, a stali sa druhým najdôležitejším mestom Uhorského kráľovstva.

Z tých čias sa nám zachovalo množstvo pamiatok ako napríklad slávny Dóm svätej Alžbety, Urbanova veža alebo mestské hradby. Všetko sú to pamiatky, o ktorých sme sa učili aj na škole. Dóm sv. Alžbety, ktorý stavali takmer celé storočie, nesie so sebou aj niekoľko legiend. Hovorí sa, že stavitelia umiestnili dutý kameň na neznáme miesto a keby bol vybratý, zrútil by sa celý kostol.

Druhou legendou, ktorá už nie je taká známa ako prvá, je, že jeden z „chrličov“ Matejovej veže neznázorňuje zoomorfné bytosti, ale ženu, ktorá v jednej ruke drží pohár a v druhej schováva za chrbtom fľašu. To má znázorňovať jeho ženu alkoholičku. Tým, že mu robila v meste hanbu, tak sa jej chcel pomstiť tým, že ju nechal naveky chrliť vodu.

Košice majú záhadnú históriu. V roku 1676 sme tu mali takzvaný plačúci obraz. Na začiatku sa ten obraz nachádzal v maďarskom meste vo svojom chráme. Znázorňoval Madonu so svojím dieťaťom, ale zaujímavé bolo, že ronila slzy aj keď to tak originálne nebolo. Chrám začali navštevovať pútnici a snažili sa prísť na to, čo to znamená. Cisár Leopold I. nariadil, aby sa obraz presunul do Viedne a cestou sa zastavil aj v Košiciach.

Tieto zázračné prejavy trvali vyše mesiaca a neskôr to zmizlo. Každý vie, že v minulosti slúžila Urbanova veža ako zvonica, no zničil ju požiar v roku 1956, kde počas toho uhorel aj pán zvonár, ktorý sa taktiež staral o cintorín neďaleko veže po ktorej dostala meno. Niektorí ľudia tvrdia, že na vrchu každú noc svieti malé svetielko. V súčasnosti sa tam nachádza múzeum voskových figurín, kde ľudia tvrdia, že sa na nich tie figuríny usmievali a padali kamienky zo steny.