O demokracii

O demokracii

Demokracia je politický systém alebo zriadenie, v ktorom je zdrojom štátnej moci ľud. Veľmi zjednodušene. Existuje mnoho typov demokracie a samotný koncept sám o sebe nie je taký jednoduchý, tomu sa však nechcem venovať.

Pre spoločnosť je vnímanie reality častokrát dôležitejšie ako realita samotná, niekedy sa vnímanie v podstate stáva realitou. Budem sa teda sústrediť na vnímanie demokracie.

Kto to zle pochopil?

Pojem demokracia sa objavil už v antickom Grécku spojením slov demos (ľud) a kratos (sila alebo moc). Za prvú demokraciu sa považuje aténska demokracia. Bola to priama demokracia skladajúca sa z rady občanov a z viacerých súdnych dvorov bez sudcov, ale s veľkým počtom porotcov.

Až na to, že vláda ľudu bola v skutočnosti vládou iba asi tretiny ľudu, nakoľko ženy, otroci, cudzinci ani muži mladší ako dvadsať rokov neboli považovaní za plnoprávnych občanov. Láka ma tu použiť citát z knihy Animal Farm od G. Orwella, ktorý sa síce neviaže k tejto konkrétnej myšlienke, ale aj tak je výstižný: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré zvieratá sú si rovnejšie ako iné.“ Neviem nakoľko môžem kritizovať ľudí z roku 508 p. n. l., ale je zaujímavé vidieť, ako odlišne môže byť chápaný jeden koncept.

Kritika

Demokraciu kritizovalo mnoho uznávaných aj menej uznávaných osobností. Filozof Voltaire sa napríklad vyjadril, že: „Na svete nebolo urobené skoro nič dobré, okrem prípadov, keď sa svojou genialitou a neoblomnosťou postavil jediný muž predsudkom más.“

V Platónových zápiskoch sa vyskytujú dialógy, kde filozof Sokrates prirovnáva štát k lodi. „Ak by si sa ocitol na lodi plaviacej sa po šírom mori, komu by si zveril riadenie? Len tak hocikomu alebo

ľudom s potrebnými znalosťami a zručnosťami? Prečo si potom myslíme, že len tak hocikto je vhodný na výber panovníka?“ Tvrdil, že vedenie je schopnosť a nie nejaká náhodná intuícia, ktorú má akýkoľvek občan.

Synovec Sigmunda Freuda, psychoanalytik Edward Bernays, bol na druhú stranu podporovateľom demokracie. Napriek tomu tvrdil, že ľudia sú natoľko riadení svojimi vnútornými pudmi v podvedomí, že nie sú schopní racionálne sa rozhodovať, a preto ich treba manipulovať, čím sa ale stráca celý koncept demokracie.

Čo je dobré?

O demokracii sa často hovorí ako o systéme, ktorý „nie je dobrý, ale lepší sme zatiaľ nenašli“. Ak by som ja mala k demokracii priradiť prídavné meno, bolo by to ľudský. Demokracia je ľudský systém a je natoľko dobrý, ako sú dobrí ľudia, podieľajúci sa na jeho fungovaní. Vláda, voliči aj nevoliči. Mohli by sme povedať, že demokracia je taká, akú si ju zaslúžime.

Osobne v tento systém verím. Nič vytvorené ľuďmi nie je dokonalé, nakoľko ľudia sami nie sú dokonalí, ale je na spoločnosti ako takej, ktoré praktiky a filozofie si vezme za svoje a bude sa snažiť o ich zlepšovanie, a ktoré pošle na smetisko dejín. Veriť v demokraciu teda neznamená veriť v tento systém ako v dokonalý, ale ako systém hodný zlepšovania.