Čo mi dala škola

Čo mi dala škola

Čo mi dala škola č. 1

… Konečne sme posledný rok v základnej škole. Keď však nad tým uvažujem, je mi smutno, že s ľuďmi, s ktorými som od škôlky, nebudem tráviť toľko času ako predtým. Spolu sme toho veľa zažili. Poriadne sme sa nasmiali a niečo aj vyviedli. Definitívne si dáme zbohom, každý pôjde svojou cestou.

Teším sa na moment, kedy opustím túto školu. Strach mám z tej novej.

Budem v úplne novom prostredí, noví spolužiaci, učitelia.

Čo mi dala škola č. 2

… Čo mi dala táto škola? Veľa. Hlavne do života. Teším sa do novej? Aj áno, ale zároveň mi je smutno. Smutno za spolužiakmi, za školskými výletmi. Väčšinou to boli výlety na hrady. Najlepšie boli vždy nákupy a cesty autobusom. Samozrejme, nemôžem zabudnúť na niektoré prestávky so spolužiakmi. Povystrájali sme toho dosť, potom prišli poznámky.. Na druhej strane sa aj teším, čo nové ma čaká. Síce ešte nemám vybratú školu, ale predstavujem si ju v tom najlepšom. Na záver musím poďakovať učiteľom za všetko, čo ma naučili.

Čo mi dala škola č. 3

Väčšina mladých dospievajúcich „tvorov“, čiže nás žiakov, si pri vyslovení slova škola pomyslí svoje. Podobné ako – Ách, už zase vstávať! Bože, ja nemám domácu úlohu! Učiteľka ma dnes isto vyvolá! Už zase máme hodinu s tou učkou, ktorú nemám rád. Je to typická reakcia nás pubertiakov. Ale aj tak by sme si nevedeli predstaviť, aké je to žiť bez školy. Veď práve z nej máme veľa neopísateľných a super zážitkov, srandu, priateľov a keď je v nej žiak už ten posledný rok, cíti sa tak viac dospelejšie a možno aj celkom múdrejšie. Blíži sa tá chvíľa, kedy opustíme našu milovanú školu, v ktorej sme sa toľko nadreli a je nám to aj celkom ľúto. Už to tak musí byť, takže milá školička, už končím!

Čo mi dala škola č. 4

… Milá škola, pamätám si, ako som prvýkrát prekročila prah tvojich dverí. Bola som bojazlivá, nevedela som, čo ma tu čaká a veľa ľudí som nepoznala.

Postupom času sa všetko zmenilo. Naučila som sa čítať, písať, počítať, spoznala som veľa ľudí a mnoho iných vecí.

9 rokov sme sa všetci usilovne snažili, aby sme všetko zvládli čo najlepšie. Neviem, či sa nám to všetko podarilo, ale hádam nikto nebude sklamaný. Každý z nás si isto odnesie veľa pekných spomienok, na ktoré bude spomínať.

Čo mi dala škola č. 5

... Pamätám si, ako by to bolo len včera, čo som po prvýkrát kráčala do školy. Nevedela som, čo ma čaká a bola som veľmi zvedavá. Zažili sme veľa srandovných chvíľ a rôznych situácií, na ktoré bude každý z nás určite rád spomínať. Dôležitejšie ako zážitky sú naše vedomosti, ktoré sme počas týchto deviatich rokov nadobudli. Niektorí viac, iní menej. Tieto vedomosti určite využijeme na strednej škole.

Čo mi dala škola č. 6

... Vraj „Hurá do školy!“ … To sotva! Len dva krátke mesiace voľna a potom znova… Našťastie, na základke posledný rok. Potom už stredná škola a neskôr… to sa uvidí. Stredná škola, to je vec, v ktorej takmer nikto z nás deviatakov, ešte nemá jasno. Život deviataka nie je o nič zaujímavejší, ako bol doteraz. Vstávať musíme stále o siedmej a jediný rozdiel je v tom, že nás všetci tlačia kvôli monitoru, ale ešte máme dosť času na prípravu.

Držím všetkým spolužiakom palce, aby mohli ísť na školu, ktorú si vyberú a ja budem len dúfať, že sa im to podarí.

Čo mi dala škola č. 7

... Šťastných deväť rokov na našej škole ubehlo a ja som sa ani nenazdal a som deviatak. Je to krásny, ale zároveň smutný pocit, že už neuvidím spolužiakov a hlavne priateľských a milých učiteľov. Bude mi chýbať vystrájanie s kamarátmi, smiech, krik, radosť, ale aj strach pred písomkami. Budem spomínať na naše spoločné prestávky. Pôjdem na inú školu a najviac sa obávam, aký tam bude kolektív. V mysli mi zostane ten môj starý, dobrý kolektív, ktorý mi bude prúdiť v srdci navždy až do smrti.

Všetko má svoj koniec, ale aj začiatok, ktorý bude možno ešte lepší než koniec. Starý zvonec dozvoní a nový zazvoní.