Letná búrka (Umelecký opis)

Letná búrka (Umelecký opis)

Zaťahuje sa. Zúrivé mračná si pre seba ukradli celú oblohu a zlatisté lúče slnka nie sú dosť silné, aby sa predrali skrz ne. Svet zaťahuje temnota. Deň sa zmení na noc behom okamihu a slnko sa ukrýva za nebeskú perinu, aby si odpočinulo.

Vietor jemne roztancoval steblá trávy. Pomaly silnie a do tanca sa pridávajú i stromy. Je to tanec očisty. Očisty od všetkej zlosti a smútku živých bytostí. Silný vánok mocne zaduje a obtrháva tak stromom šaty, ktoré im ušila mať príroda.

Lesom sa ozve hlasný výkrik a na smädnú zem sa začnú predierať prvé dažďové kvapky. Jemne dopadajú na vyprahnutú pôdu a na vodnú hladinu, kde vytvárajú niekoľkonásobné kruhy, ktoré sa následne zvoľna rozplynú. A za nimi ďalšie a ďalšie. Pripomínajú roj včiel, ktoré pri bodnutí umierajú.

Nebo zrazu roztrhne nadpozemská sila, ktorá oslepí celé okolie a znova počuť výkrik. Obloha sa mračí a jej hnev sprevádzajú slzy leta. Vietor jej nechce ostať nič dlžný, predo zafučí ešte silnejšie ako predtým. Núti stromy klaňať sa zemi, zatiaľ čo listy veselo tancujú v jeho rytme.

Avšak nebo sa nevie dlho hnevať. Akoby na pozdrav pošle ešte niekoľko svojich svetelných hadov, ktoré sa rozlezú po oblohe a s poslednými kvapkami bije rytmus smutnej piesne o listy.

Po chvíli sa vzduchom nesie čerstvá vôňa, čo ulahodí každému nosu. Vietor sa unavený mení na pokojný vánok a len tak si pláva pomedzi koruny stromov.

Slnko sa prederie z roztrhaných tmavých perín a pomocou svojich lúčov a posledných slzičiek vytvára farebný most, na ktorého konci sa ukrýva zajtrajší deň.