Čo ma v poslednej dobe najviac zaujalo

Čo ma v poslednej dobe najviac zaujalo

V poslednej dobe ma najviac zaujal jeden problém, ktorý je síce problémom už dlho, ale ja som sa k nemu bližšie dostala až teraz. Mám (alebo som mala) jedného kamoša.

Rozumeli sme si, chodili sme spolu na spoločenské tance, takže sme mali aj spoločné záujmy. Boli sme obaja rovnako starí, mali sme trinásť. Považovala som ho za slušného fajn chalana. Raz, keď sme tiež tak mali tanečnú, prišiel tam a divne z neho páchlo. Aj rozprával nejako z cesty. Nerozumela som tomu (alebo som nechcela rozumieť...).

Kamoška, ktorá s ním chodí do triedy, mi to však objasnila. „Vieš, on,“ začala opatrne, „on je opitý." V hrdle mi vyschlo. Bolo mi hrozne, skoro do plaču. Potom mi povedala, že dokonca aj fajčí a že sa to nestalo prvý raz. Ja som tomu nemohla uveriť. Vyzeral tak normálne a pritom dokonca kradol a vôbec... Veď mal len trinásť. Nemal problémy, kvôli ktorým by sa musel opíjať alebo fajčiť. Viete prečo to robil? Kvôli frajerine, aby sa ukázal, aby sa o ňom povedalo, že je švihák...

Nič to, povedala som si, teraz sklamal (veď si dobrovoľne ničí život), ale ja viem, že moji spolužiaci a ostatní kamoši a kamošky takí nebudú. Tých predsa poznám oveľa dlhšie. Nie, oni nepodľahnú. Takto som sa utešovala.

Potom prišiel koniec školského roka, koncoročný školský výlet do Tatier. Išla som aj ja. Bolo to super, bavili sme sa, smiali, vystrájali, bolo to jednoducho fajn.

Hrali sme akurát volejbal, keď traja chalani začali na seba žmurkať a potom sa vzdialili. „Kam odišli?“ spýtala som sa. Potom mi ktosi povedal, že si išli zafajčiť. No určite, myslela som si.

Keď som sa potom vrátila na ubytovňu, pod oknom som počula hlasy. Pozrela som von. Videla som tam tých troch a... fajčili. Moje sklamanie si neviete ani predstaviť. Ľudia, ktorým som verila, a oni pritom ešte dávali ochutnať aj ďalším, ktorí tam potom prišli. To je strašné, myslela som si, podľahli. Ďalší, čo sa potrebujú ukazovať. Svet je zlý.

Na druhý deň som išla za jedným z tých, čo tam potom prišli a spýtala som sa ho, či má lepší pocit z toho, že fajčil. On mi však povedal, že on nefajčil, iba sa pozeral a nebude si predsa ničiť zdravie. A keďže mi to ostatní potvrdili, znovu vo mne skrsla nádej...

Aby ste rozumeli, nechcem hovoriť, že ľudia, ktorí fajčia, či pijú, sú hlúpi (niektorí to ozaj potrebujú, iní to zas nepreháňajú), chcem len povedať, ak nemáte dôvod (vyťahovanie nie je dôvod), tak načo? Veď sú mladí, jeden blízky človek mi kvôli tomu odišiel. Nechcela by som vidieť, ako odchádzajú ďalší, alebo ako majú zničené životy. Ale vďaka tomu jednému chlapcovi predsa len mám nádej.