Ešte raz to chcem zažiť (Rozprávanie)

Ešte raz to chcem zažiť (Rozprávanie)

Každý z nás zažil chvíle, ktoré by vrátil späť. Škoda, že vedci nevymysleli stroj času pretože by som bola prvá, ktorá by si ho kúpila. Pohodlne sa usaďte. Rozpoviem vám príbeh, ktorý zmenil môj život.

Bola som v treťom ročníku strednej školy. S príchodom októbra prišla ponuka tanečnej, ktorá nás mala pripraviť na každoročný školský ples. Bez váhania som sa prihlásila. Už len nájsť toho pravého partnera, pomyslela som si. ,,Som hotové drevo, povedal Paťo, ,,ale čo pre teba neurobím?" Nikdy by mi nenapadlo, že môj najlepší priateľ sa mi ponúkne sám. Pohotovo som ho objala a skríkla: ,,Máš to u mňa!" ,,Veď na to sú predsa kamaráti", dodal.

Schádzala som dolu schodmi do telocvične kde sa mala konať prvá lekcia tanečnej. Všade plno neznámych tvárí no predsa jedna známa! Naše pohľady sa stretli. Nielenže si ma pamätal, dokonca sa mi aj pozdravil. Nepoznala som jeho meno ale pamätala som si ako ma na Veľkú noc vyšibal.

Je to náhoda alebo osud? Nedokázala som od neho odtrhnúť zrak, úplne ma pobláznil. Patril medzi najlepších tanečníkov. Vždy som po ňom nenápadne hodila očkom čo si všimol aj Paťo, ktorý začal žiarliť. Paťova žiarlivosť mi lichotila pretože som vedela, že ku mne cíti niečo viac než len priateľstvo. Nedokázala som mu opätovať jeho city. Vari za to môžem? Srdcu predsa nerozkážem!

Od tej doby bol Paťo akýsi zvláštny. Vyhýba sa mi alebo sa mi to len zdá? ,, Odchádzam za bratom do Anglicka, "povedal naposledy. Odvtedy som ho nevidela. Prišla mi od neho správa:,, Musel som to urobiť, prepáč,buď s ním šťastná." To nie je fér! Prečo sa to muselo stať práve mne? Nechal ma spadnúť na samé dno. To mu nikdy neodpustím!

Trvalo mi strašne dlhú dobu odhodlať sa a ísť na tanečnú. Sama. A čo že sama? Chcela som to viac než čokoľvek iné. Len vďaka Ondrejovi, človeku, ktorý si získal moju priazeň som zotrvala a poctivo chodila na tanečnú. Nebyť jeho vykašlem sa na to. Chcela som sa naučiť tancovať za každú cenu. Tréner vedel o všetkom. Videl moju snahu a chuť tancovať a tak sa mi neraz venoval.

Ondrej mal svoju tanečnú partnerku no stíhal vykrúcať aj mňa. Po tanečnej ma často chodieval odprevádzať až domov, piatky patrili nám dvom. Postupne sa náš vzťah prehlboval. Veľmi mi to prospievalo. Všetku pozornosť som venovala jemu, Paťovu sebeckosť som mala niekde v útrobách mysle.

Bolo len pár dní do plesu. Ak chcem súťažiť bez partnera tancovať nemôžem. Nádej zomiera posledná! Tréner sa mi snažil niekoho dohodiť no beznádejne. ,,Pôjdem s tebou!"vykríkol Ondrej. Moje žiariace oči hovorili za všetko. Bola som rada, že sa kvôli mne obetoval.

Stáli sme na pódiu plní očakávania. Všetky tance prebehli rýchlo a bez problémov. Každý si nás premeriaval a fotil, užívala som si to. V tom čase sme už s Ondrejom tvorili pár, boli sme zohratá dvojka.Srdce mi od vzrušenia divo búšilo no nedala som to na sebe poznať. ,, Kráľovnou plesu sa stáva..." V kútiku duše som si priala aby povedali moje meno. Kiežby boli moje prosby vyslišané!

A v tom to prišlo! Neverila som až kým mi na hlavu nenasadili korunku a dali stuhu. Bol to môj celoživotný úspech! Bola som na seba hrdá ako ešte nikdy predtým. Všetky dievčatá mi závideli, neverili, že práve ja môžem vyhrať. Koniec koncov ani ja som tomu nedávala veľkú šancu. No moje tanečné kreácie tomu zodpovedali. Cítila som sa ako parketová levica. Vďaka Ondrejovi som dobojovala až do samého konca a nevzdala sa.

Čo je podľa mňa najväčším hriechom? Mať šancu ísť na tanečnú a nevyužiť ju. Človek sa naučí novým veciam, spozná nových ľudí. A ktovie? Neraz natrafí aj na lásku.