Veľký sen malého chlapca (Rozprávanie)

Veľký sen malého chlapca (Rozprávanie)

Volám sa Jurko. Všetci mi hovoria, že som ešte malý chlapec. Možno som malý, ale už viem, čím budem, keď vyrastiem. Keď sa pani učiteľka v triede opýtala, čím by sme niekedy chceli byť, tak som odpovedal: „ Hasičom!“ Usmiala sa. Povedala, že je to krásne, no veľmi namáhavé povolanie.

Prvýkrát som sa s hasičmi stretol ešte v škôlke. Hasiči prišli k nám na návštevu. Pred škôlkou zaparkovali veľkú červenú hasičku. My, malí zvedavci, sme si ju mohli poobzerať. Tí odvážnejší ako ja sme si mohli sadnúť do kabíny a zatrúbiť na klaksón. Potom ujo hasič spustil sirénu.

To bola paráda! Všetci sme si zapchávali uši. „Mať také auto doma!“ pomyslel som si. Ani si neviete predstaviť moju radosť, keď som na Vianoce pod stromčekom našiel veľkú červenú hasičku. Mala vysúvací rebrík a hadice, z ktorých striekala voda. Každý deň som sa hrával na veľkého hasiča.

Potom som začal chodiť do školy. Tu na mňa čakalo ďalšie prekvapenie. Medzi ponukou krúžkov bol aj krúžok Mladý hasič. Mama ma naň prihlásila. Veľmi som sa potešil. Stretávali sme sa každý týždeň. Behali sme cez prekážky, učili sme sa roztočiť a stočiť hadice. Bolo to zaujímavé, ale aj náročné.

Vedúci krúžku nás zobral do hasičskej zbrojnice, kde sme videli rôznu hasičskú techniku, výstroj hasičov a rôzne hasičské pomôcky. Najväčším zážitkom pre mňa bolo, keď som sa viezol v hasičke. No jedného dňa prišiel Covid a všetko sa na dlhý čas zastavilo.

I keď som nemohol navštevovať svoj obľúbený krúžok, prácu hasičov som sledoval naďalej. Dnes som už tretiak. V škole, z kníh, z internetu som sa dozvedel o práci hasičov veľa zaujímavostí. Hasiči pomáhajú nielen pri hasení požiarov, ale aj pri dopravných nehodách či pri povodniach.

Pomáhajú hľadať stratené osoby, zachraňovať ľudské životy, zvieratá, chránia majetok. Práca hasičov je namáhavá a záslužná. Dnes to dobre viem. A keď sa ma niekto opýta: „Čím chceš byť?“ Odpoviem: „Hasičom!“